Príspevok Týždeň v skratke: Nový CEO, nová éra a veľká otázka menom AI je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Pre investorov je táto zmena viac než len výmena mena na vizitke. Apple v súčasnosti čelí dvom zásadným výzvam naraz, otázkam okolo vlastnej pozície v oblasti generatívnej AI a nestabilite globálnych dodávateľských reťazcov v čoraz nepredvídateľnejšom geopolitickom prostredí.
Ternus nie je neznáma tvár, len menej viditeľná. Práve on stál za jedným z najodvážnejších krokov Apple, prechodom od čipov Intel na vlastný kremík (Apple Silicon) okolo roku 2020. Tá stávka sa vyplatila. Znížila náklady na outsourcing, dala Apple úplnú kontrolu nad hardvérom a výrazne posilnila maržovosť produktov. Sám Ternus tento krok neskôr označil za „pravdepodobne najhlbšiu zmenu v produktoch Apple za posledných 20 rokov.“
Pod jeho vedením hardvérového oddelenia vznikli aj novšie projekty, od štíhleho iPhone Air po cenovo dostupný MacBook Neo. Nie všetky zaznamenali komerčný úspech, iPhone Air aj headset Vision Pro zaostali za očakávaniami trhu. Pre analytikov je to signál, že Ternus vie riskovať, no nie každá stávka vyjde.
Kľúčovou otázkou pre akcionárov zostáva AI. Apple zaostáva za konkurenciou v nasadzovaní generatívnych funkcií a výrazne renovovaný hlasový asistent Siri sa stáva prvou skúškou Ternusovho líderstva.
Práve preto dostal na sklonku minulého roka pod správu aj softvérové dizajnové tímy, ide o neobvyklý krok, ktorý naznačuje, že Apple si uvedomuje potrebu lepšej integrácie hardvéru a softvéru v AI veku.
Ternus predstavuje kontinuitu, nie revolúciu. Apple si vsadil na interného kandidáta s hlbokými inžinierskymi koreňmi, čo zodpovedá jeho firemnej kultúre a dlhodobej stratégii. Okolo neho bolo v poslednom roku zostavené nové vedenie, CFO Kevan Parekh, šéf operácií Sabih Khan, právna riaditeľka Jennifer Newstead a AI šéf Amar Subramanya.
Spoločnosť s trhovou kapitalizáciou okolo 4 biliónov dolárov si nemôže dovoliť prešľap v AI. Ternus to vie. Otázka nie je, či zmeny prídu, ale či prídu dostatočne rýchlo.
Spoločnosť Anthropic, tvorca populárneho AI asistenta Claude, oznámila jednu z najväčších technologických dohôd tohto roka. V rámci strategického partnerstva s Amazonom sa zaviazala investovať viac ako 100 miliárd dolárov do čipov a výpočtového výkonu počas nasledujúceho desaťročia.
Amazon na oplátku okamžite investuje 5 miliárd dolárov do Anthropicu pri jeho súčasnom ocenení 380 miliárd dolárov, s možnosťou ďalších až 20 miliárd v horizonte niekoľkých rokov. Výsledkom tejto dohody bude prístup k až 5 gigawattom nového výpočtového výkonu, pričom takmer pätina tejto kapacity dorazí už tento rok.
Anualizované tržby Anthropicu vyskočili z 9 miliárd dolárov koncom minulého roka na viac ako 30 miliárd dolárov, trojnásobný nárast za niekoľko mesiacov. Spoločnosť čelila opakovaným výpadkom služieb, najmä v súvislosti s prudko populárnym nástrojom Claude Code, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou pracovného toku tisícov vývojárov.
Generálny riaditeľ Dario Amodei to vyjadril priamo: „Naši používatelia nám hovoria, že Claude je čoraz nevyhnutnejší pre ich prácu, a my musíme budovať infraštruktúru, ktorá udrží krok s rýchlo rastúcim dopytom.“
Táto dohoda zapadá do širšieho obrazu preteku o AI kapacitu. Anthropic v rovnakom období uzatvoril podobné zmluvy s Googlom a Broadcomom, ktoré pridajú ďalších 5 GW výpočtového výkonu. Celková kapacita teda rastie rýchlejšie, než by napovedali samotné čísla jednej dohody.
Pre Amazon je partnerstvo strategicky kľúčové z iného dôvodu: Anthropic je jedným z najväčších odberateľov čipov série Trainium, ktorými chce Amazon konkurovať dominancii Nvidia na trhu AI akcelerátorov. Projekt Rainier, obrovský dátový kampus s výkonom 2,4 GW v štáte Indiana je priamym výsledkom tohto partnerstva.
Podobne ako OpenAI, aj Anthropic využíva tzv. cirkulárny model financovania, prijíma investície od technologických gigantov a následne od nich nakupuje výpočtový výkon. Je to „elegantný“, no na kapitál náročný spôsob škálovania, ktorý si môžu dovoliť len najväčší hráči v odvetví.
Nemecká ekonomika, považovaná za motor celej eurozóny, opäť čelí vážnym výzvam. Ministerka pre hospodárske záležitosti a energetiku Katherina Reiche v stredu (22. 04. 2026) potvrdila, čo mnohí analytici už nejaký čas tušili, vládny výhľad rastu HDP bol výrazne zrevidovaný smerom nadol.
Pre rok 2026 sa očakávaný rast znižuje z pôvodného 1 % na skromných 0,5 %. Výhľad na rok 2027 pritom nie je o nič optimistickejší, prognóza klesá z 1,3 % na 0,9 %. Ide o signifikantné zníženie, ktoré vysiela jasný odkaz investorom, opatrnosť zostáva na mieste.
Popri spomalenom raste vláda predpokladá, že inflácia dosiahne v roku 2026 úroveň 2,7 % a v roku 2027 mierne stúpne na 2,8 %.
Tento pretrvávajúci inflačný tlak spolu s predpokladanou stagnáciou exportu vytvára pre nemecké podniky náročné prostredie, v ktorom je zachovanie konkurencieschopnosti čoraz zložitejšie.
Podľa Reiche je hlavným vinníkom kombinácia vonkajších geopolitických šokov. Vojna na Blízkom východe tlačí nahor ceny energií a surovín, čo sa priamo premieta do nákladov domácností aj firiem. „Hospodárske oživenie, ktoré sme na tento rok očakávali, je opäť brzdené vonkajšími otrasmi,“ uviedla ministerka na tlačovej konferencii.
Pre investorov to predstavuje dôležitý signál. Expozícia voči nemeckému priemyslu, exportne orientovaným sektorom alebo európskym akciovým trhom by mala byť posudzovaná v kontexte týchto revidovaných makroekonomických prognóz. Spomalenie druhej najväčšej európskej ekonomiky nevyhnutne ovplyvňuje celý kontinent, od hodnotenia rizika pri dlhopisoch až po výhľady korporátnych ziskov.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s. Investovanie je spojené s rizikom a návratnosť investície nie je zaručená. Podrobné informácie TU.
Príspevok Týždeň v skratke: Nový CEO, nová éra a veľká otázka menom AI je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: S&P 500 prepisuje rekordy, trhy ignorujú vojnu a stavajú na rast ziskov je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>K rastu výrazne prispeli vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by sa vojna mohla skončiť „takmer okamžite“. Trhy tak rýchlo preorientovali pozornosť z geopolitického rizika na pozitívne očakávania rastu ziskov amerických spoločností. Výsledkom je najvýraznejší 10-dňový rast indexu od obdobia postpandemického oživenia v roku 2020.
„Trhy v podstate ignorujú vojnový konflikt,“ uviedla Nanette Abuhoff Jacobson z Hartford Funds. Podľa nej investori postupne vyraďujú najhoršie scenáre, najmä vďaka prímeriu.
Hlavným motorom rastu zostáva technologický sektor. Od dna dosiahnutého koncom marca posilnil S&P 500 o viac ako 10 %, pričom technologické akcie vzrástli o viac než 15 %. Výrazne sa darilo napríklad spoločnosti Nvidia, ktorej akcie si pripísali takmer 20 %.
Podľa stratéga HSBC Maxa Kettnera je aktuálny rast plne opodstatnený: „Kľúčové sú firemné zisky a tie boli v posledných týždňoch revidované smerom nahor, najmä v oblasti umelej inteligencie a technológií.“
Počas eskalácie konfliktu od konca februára pritom index krátkodobo stratil takmer 10 %, keď prudký rast cien energií vyvolal obavy z vyšších úrokových sadzieb v USA. Americký trh však preukázal vyššiu odolnosť než Európa či Ázia, najmä vďaka pozícii USA ako čistého exportéra energií.
Investori sa zároveň vo veľkom vracajú na americký trh. Podľa dát Bloombergu smerovalo za posledný mesiac do amerických akciových fondov čistých 111 miliárd dolárov, zatiaľ čo európske a ázijské fondy zaznamenali odlev kapitálu.
Prieskum Bank of America ukazuje, že globálni správcovia aktív zvyšujú expozíciu voči americkým akciám a technologickému sektoru, pričom obmedzujú investície v eurozóne a Japonsku. Atraktivitu amerických akcií podporujú aj nižšie valuácie, pomer ceny k zisku klesol na najnižšie úrovne od minuloročného výpredaja a podiel manažérov, ktorí považujú americké akcie za nadhodnotené, je najnižší od roku 2019.
Holandská spoločnosť ASML, kľúčový hráč v oblasti výroby zariadení pre polovodiče, opäť potvrdzuje svoju dominantnú pozíciu v ére umelej inteligencie. Firma zvýšila svoj celoročný výhľad tržieb, keďže globálny dopyt po výpočtovom výkone, poháňaný rozmachom AI, neustále rastie a prekonáva kapacity výrobcov čipov.
ASML aktuálne očakáva, že jej čisté tržby v roku 2026 dosiahnu úroveň 36 až 40 miliárd eur, čo predstavuje medziročný rast až o 22 %. Tento optimistický výhľad prevyšuje aj predchádzajúce očakávania analytikov, ktorí odhadovali tržby na úrovni približne 37,9 miliardy eur.
Spoločnosť tak naďalej profituje zo svojej unikátnej pozície prakticky monopolného dodávateľa extrémne pokročilých litografických zariadení, bez ktorých nie je možné vyrábať najmodernejšie čipy.
Od svojho založenia v roku 1984 sa ASML vypracovalo na technologického lídra, pričom dnes dokáže vyrobiť len niekoľko desiatok svojich najpokročilejších EUV (extreme ultraviolet) strojov ročne. Práve tieto zariadenia sú nevyhnutné pre produkciu čipov využívaných v AI systémoch, dátových centrách či pokročilej elektronike. Obmedzená výrobná kapacita však zároveň vytvára úzke hrdlo v celom dodávateľskom reťazci polovodičov.
Generálny riaditeľ Christophe Fouquet potvrdil, že objednávky od hlavných klientov, medzi ktorých patria TSMC, Samsung či Intel, zostávajú mimoriadne silné. Nedostatok kapacít podľa neho pretrváva a bude pokračovať aj v najbližších rokoch. Tento trend vedie niektorých analytikov k názoru, že ASML sa stáva kritickým „úzkym hrdlom“ pre ďalší rast technologických gigantov ako Nvidia či Google, ktoré potrebujú čoraz väčší objem výpočtového výkonu pre AI aplikácie typu ChatGPT alebo Claude.
Výrazný tlak pociťuje aj segment pamäťových čipov, kde dopyt zo strany dátových centier výrazne prevyšuje ponuku. Výsledkom sú rastúce ceny spotrebnej elektroniky, vrátane počítačov, smartfónov či herných konzol.
ASML zároveň investuje do ďalšieho rozvoja svojich najpokročilejších „High NA“ EUV zariadení, ktorých cena dosahuje až 400 miliónov dolárov za kus. Paralelne pracuje aj na modernizácii existujúcich systémov zákazníkov, čo umožní zrýchliť výrobu čipov bez nutnosti kompletných technologických výmen.
Na druhej strane však spoločnosť čelí rastúcemu geopolitickému tlaku. Spojené štáty sa snažia obmedziť export pokročilých technológií do Číny s cieľom udržať si náskok v oblasti umelej inteligencie. Najnovšie návrhy legislatívy počítajú s ďalším sprísnením pravidiel aj pre staršie typy litografických zariadení, ktoré ASML dodáva čínskym zákazníkom, ako sú Huawei či SMIC.
Táto téma sa dostáva aj na najvyššiu politickú úroveň. Holandský premiér Rob Jetten ju nedávno otvoril počas stretnutí s americkou administratívou, pričom rokovania naznačujú, že technologická rivalita medzi USA a Čínou bude mať čoraz väčší dopad aj na európske firmy.
Pre investorov tak ASML predstavuje unikátnu kombináciu silného rastového príbehu podporeného AI megatrendom a zároveň geopolitického rizika, ktoré môže ovplyvniť jeho budúce smerovanie. V každom prípade však platí, že bez technológií ASML sa digitálna transformácia a rozvoj umelej inteligencie nezaobídu.
Americká banková skupina JPMorgan Chase & Co. odštartovala rok 2026 vo veľkom štýle a potvrdila svoju pozíciu lídra globálneho finančného sektora. Výsledky za prvý kvartál priniesli výrazné prekonanie trhových očakávaní a poukázali na pretrvávajúcu odolnosť americkej ekonomiky.
Celkové čisté výnosy banky medziročne vzrástli o 10 % a dosiahli úroveň 49,8 miliardy dolárov, pričom tzv. „managed revenue“ sa vyšplhali až na 50,5 miliardy dolárov. Tento výkon bol podporený silnou aktivitou klientov naprieč segmentmi, od retailového bankovníctva až po investičné služby.
Ziskovosť rástla ešte dynamickejšie. Čistý zisk sa zvýšil o 13 % na 16,5 miliardy dolárov. Ide o jasný signál efektívneho riadenia nákladov a stabilného rastu príjmov aj v náročnejšom makroekonomickom prostredí.
Generálny riaditeľ Jamie Dimon zdôraznil, že americká ekonomika si zatiaľ udržiava solídnu kondíciu. Spotrebitelia naďalej generujú príjmy a míňajú, zatiaľ čo podnikový sektor ostáva relatívne zdravý. Napriek tomu upozornil na rastúcu komplexnosť globálnych rizík, ktoré môžu ovplyvniť budúci vývoj.
Medzi hlavné neistoty patria najmä geopolitické napätie a vojenské konflikty, volatilita cien energií, neistota v oblasti medzinárodného obchodu, vysoké globálne fiškálne deficity a tiež zvýšené valuácie aktív na finančných trhoch. Dimon zároveň dodal, že banka aktívne pripravuje svoje stratégie na rôzne možné scenáre, čím si buduje odolnosť voči potenciálnym šokom.
Výsledky JPMorgan tak ponúkajú zaujímavý kontrast, na jednej strane robustný výkon najväčšej americkej banky, na druhej rastúca opatrnosť investorov voči globálnemu vývoju. Pre investorov to znamená jediné, sledovať nielen čísla, ale aj širší kontext, ktorý bude v nasledujúcich kvartáloch čoraz dôležitejší.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s. Investovanie je spojené s rizikom a návratnosť investície nie je zaručená.
Podrobné informácie TU.
Príspevok Týždeň v skratke: S&P 500 prepisuje rekordy, trhy ignorujú vojnu a stavajú na rast ziskov je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: vojnové napätie a rast cien energií prudko zhoršujú náladu európskych investorov je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Podobne negatívny vývoj priniesli aj ďalšie zložky indexu. Ukazovateľ aktuálnej situácie klesol o 13,3 bodu na -22,8, zatiaľ čo index očakávaní sa prepadol až o 19 bodov na -15,5. Sentix vo svojom komentári uvádza, že ekonomické očakávania v eurozóne zaznamenali prudký prepad len týždeň po vypuknutí vojenského konfliktu v Iráne, čo okamžite ovplyvnilo náladu investorov a ich pohľad na krátkodobý ekonomický vývoj.
Spoločnosť pritom zdôrazňuje, že tento „prvý ukazovateľ zmeny sentimentu“ jasne signalizuje začiatok nového obdobia neistoty. Investori reagujú na šokové správy z Blízkeho východu, ktoré zvyšujú geopolitické riziká, oslabujú dôveru v stabilitu trhov a zároveň vyvolávajú obavy z ďalšieho rastu cien energií.
Vyššie ceny ropy a plynu podľa analytikov Sentixu znovu oživili strach z toho, že inflácia začne opäť stúpať, a to práve v čase, keď sa európska ekonomika len pomaly zotavuje z obdobia stagnácie.
Ak sa tieto obavy potvrdia, môžeme v nasledujúcich mesiacoch očakávať pokles investičnej aktivity aj tlak na výnosy dlhopisov. Pre investorov to znamená zvýšenú potrebu diverzifikácie portfólia a dôkladného monitorovania rizík, ktoré môžu meniť dynamiku európskych trhov rýchlejšie, než trh stihne reagovať.
Líder v oblasti umelej inteligencie, spoločnosť OpenAI, sa podľa odhadov od zdrojov pripravuje na raketový rast v segmente digitálnej reklamy. Ako uviedol portál Axios, OpenAI očakáva, že už v roku 2026 dosiahne tržby z reklamy vo výške 2,5 miliardy dolárov, pričom do roku 2030 by tieto príjmy mohli vystúpiť až na 100 miliárd dolárov.
Cieľom firmy, ktorá stojí za populárnym nástrojom ChatGPT, je spraviť z reklamy jeden z hlavných pilierov svojho biznisu. Projekcie pre ďalšie roky sú tiež ambiciózne: 11 miliárd dolárov v roku 2027, 25 miliárd v roku 2028 a 53 miliárd v roku 2029.
Takýto rast by firmu zaradil medzi najväčších hráčov na poli online reklamy vedľa gigantov ako Google, Meta, Amazon či TikTok.
Podľa dostupných údajov by mohol mať OpenAI do konca tohto desaťročia až 2,75 miliardy týždenných používateľov. Takáto používateľská základňa by umožnila spoločnosti konkurovať dominujúcim technologickým platformám a zároveň otvoriť reklamný priestor pre nové formy propagácie založené na generatívnej AI – od personalizovaného obsahu až po interaktívne reklamné riešenia integrované priamo do konverzačných modelov.
Pre investorov to signalizuje, že OpenAI sa postupne transformuje z čisto výskumnej organizácie na komerčne orientovaného technologického hráča, ktorý chce využiť exponenciálny dopyt po nástrojoch umelej inteligencie aj na monetizáciu prostredníctvom reklamy. Ak sa projekcie naplnia, pôjde o jeden z najrýchlejších rastov príjmov v histórii digitálnych platforiem.
Technologický gigant Meta Platforms výrazne posilňuje svoje kapacity v oblasti umelej inteligencie. Spoločnosť oznámila rozšírenie strategickej spolupráce s poskytovateľom výpočtovej infraštruktúry CoreWeave, pričom celková hodnota kontraktu dosahuje približne 21 miliárd dolárov.
Tento rozsiahly kontrakt Metae zaručí prístup k dedikovanej cloudovej infraštruktúre AI v rámci viacerých dátových lokalít. V praxi to znamená, že Meta bude mať k dispozícii výpočtový výkon na spracovanie náročných modelov umelej inteligencie – od rozsiahlych jazykových systémov až po inferenčné úlohy, ktoré poháňajú služby ako Facebook, Instagram či Threads.
Podľa oficiálneho oznámenia spoločnosti CoreWeave dohoda nadväzuje na ich doterajšiu spoluprácu a rozširuje ju až do decembra 2032, pričom zároveň aktivuje už skôr dohodnutú možnosť navýšenia kapacity do apríla 2032. Inými slovami, ide o dlhodobý záväzok, ktorý Mety zabezpečí dostatočné technologické zázemie pre jej ambiciózne AI projekty.
„Samozrejme, veľké firmy si môžu kúpiť výpočtový výkon kdekoľvek,“ uviedol pre CNBC generálny riaditeľ CoreWeave Mike Intrator. „Ale z nejakého dôvodu sa k nám klienti vracajú – pre kvalitu riešení, ktoré dokážeme dodať.“
Táto dohoda zároveň signalizuje širší trend, rastúci dopyt po špecializovanom AI cloude. Technologické spoločnosti čoraz viac prechádzajú od tradičných infraštruktúr k vysoko optimalizovaným riešeniam, ktoré umožňujú rýchlejšie trénovanie a nasadzovanie generatívnych modelov. Pre investorov ide o jasný signál, že éra investícií do výpočtovej kapacity pokračuje, a že práve takéto partnerstvá sú kľúčom k udržaniu tempa v pretekoch o dominanciu v umelej inteligencii.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s. Investovanie je spojené s rizikom a návratnosť investície nie je zaručená.
Podrobné informácie TU.
Príspevok Týždeň v skratke: vojnové napätie a rast cien energií prudko zhoršujú náladu európskych investorov je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: Amazon kupuje robotickú budúcnosť je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Z pohľadu motivácie je akvizícia Rivr veľmi praktická. Amazon chce zefektívniť a znížiť náklady na najnáročnejšiu časť doručovania, teda „last mile“ logistiku, ktorá býva drahá, pomalá a fyzicky náročná. Roboty typu Rivr môžu pomôcť doručovateľom presúvať balíky od auta priamo k zákazníkovi rýchlejšie a bezpečnejšie, čo je pre firmu s obrovským objemom zásielok veľmi atraktívne. Fauna má zase iný význam: Amazon si ňou kupuje know-how v oblasti humanoidnej robotiky, ktorá môže byť v budúcnosti použitá v domácnostiach, skladoch aj v servisnom prostredí.
Tieto akvizície zároveň posilňujú konkurenčnú výhodu Amazonu. Firma tým získava technológie, talent aj čas, pretože namiesto budovania riešení od nuly si kupuje hotové tímy a produkty. Zároveň si upevňuje pozíciu lídra v automatizácii, čo je oblasť, kde sa rozhoduje o budúcich nákladoch, rýchlosti doručenia aj kvalite zákazníckej skúsenosti. Ak Amazon dokáže prepojiť svoje skladové roboty, doručovaciu infraštruktúru a nové typy robotov do jedného ekosystému, vytvorí veľmi ťažko napodobniteľnú výhodu.
Pre firmu je to dôležitý krok. Amazon sa nesnaží len rásť v predaji, ale systematicky investuje do technológií, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska zlepšiť marže, znížiť prevádzkové náklady a zvýšiť bariéry vstupu pre konkurenciu. V praxi to znamená, že robotika sa pre Amazon stáva nielen technologickou témou, ale aj kľúčovým prvkom budúcej ziskovosti a strategickej prevahy.
Technologický gigant Arm sa púšťa do najväčšej strategickej zmeny vo svojej histórii. Spoločnosť, ktorá doteraz navrhovala čipové architektúry pre iných výrobcov, prechádza k vlastnej výrobe a uvádza na trh svoj prvý AI procesor s názvom AGI CPU. Tento krok má podľa vedenia firmy zabezpečiť päťnásobný rast tržieb počas nasledujúcich piatich rokov a otvoriť Arm dvere do úplne nového segmentu čipového biznisu.
Generálny riaditeľ Rene Haas predstavil novú stratégiu na technologickom podujatí v San Franciscu, kde oznámil, že spoločnosť mieri na ročné tržby vo výške 25 miliárd dolárov do roku 2031. Nový AGI CPU by mal vytvoriť z tejto sumy až 15 miliárd a pomôcť Arm odlíšiť sa od klasického modelu založeného na licenciách. Haas označil uvedenie prvého čipu do výroby za zlomový moment a zdôraznil, že spoločnosť chce partnerom ponúknuť viac možností pri využívaní výkonných a energeticky úsporných riešení postavených na architektúre Arm.
Medzi prvými zákazníkmi sa objavia poprední hráči technologického sveta: Meta, OpenAI, Cloudflare, SAP, Telecom či americká firma Cerebras, ktorá už v januári uzavrela s OpenAI infraštruktúrnu dohodu v hodnote 10 miliárd dolárov.
Hlavným partnerom projektu bude spoločnosť Meta. Výrobu nového čipu zabezpečuje Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), rovnaký dodávateľ, ktorého využívajú aj spoločnosti Apple či Nvidia. Prvé dodávky by sa na trh mali dostať koncom tohto roka.
Arm tvrdí, že jeho AGI CPU je dvakrát energeticky efektívnejší než súčasné procesory postavené na architektúre X86 od Intelu a AMD, ktoré dnes dominujú serverovým infraštruktúram v dátových centrách. Efektivita spracovania je pritom kľúčová, dátové centrá čelia rastúcim nárokom umelej inteligencie a rýchlo zvyšujú spotrebu elektriny. Na rozdiel od grafických procesorov Nvidia, ktoré dominujú výpočtovým úlohám AI, nový čip od Arm sa zameriava predovšetkým na riadenie a „orchestráciu“ flotíl AI systémov – napríklad softvérových nástrojov Claude Code či OpenAI Codex – ako aj ďalších cloudových aplikácií využívajúcich umelú inteligenciu.
Arm verí, že dopyt po ich čipoch bude rásť exponenciálne, najmä medzi veľkými poskytovateľmi cloudových služieb akými sú Amazon Web Services alebo Google. Tí oceňujú predovšetkým energetickú úspornosť a možnosť znižovať prevádzkové náklady dátových centier, ktoré patria medzi najväčších spotrebiteľov elektriny na svete. Spoločnosť tiež zdôraznila, že jej AGI CPU nepodlieha americkým exportným obmedzeniam, a preto môže byť bez problémov predávaný aj v Číne. Haas zároveň dodal, že by bolo škodou, keby Veľká Británia pri budovaní svojej AI infraštruktúry nevyužila produkt vyvinutý „v národnom technologickom srdci – Cambridge“.
Nový čip AGI CPU tak pre Arm predstavuje vstup do úplne novej etapy, od tradičného poskytovateľa návrhov k výrobnej spoločnosti, ktorá chce stáť v centre technologickej revolúcie. Ak sa prognózy naplnia, Arm by sa mohol zaradiť medzi lídrov modernej éry umelej inteligencie popri firmách Nvidia, Intel či AMD a stať sa základom, na ktorom bude stáť infraštruktúra AI budúcnosti.
Podľa aktuálnej prognózy OECD hrozí, že konflikt na Blízkom východe, najmä vojna medzi USA, Izraelom a Iránom, spôsobí v tomto roku prudký nárast inflácie v Spojených štátoch až na 4,2 percenta, čo by bol najvyšší údaj spomedzi krajín G7. Parížska organizácia upozorňuje, že pokračujúce napätie a rast cien energií zvýšia infláciu na celom svete a zároveň môžu spomaliť hospodársky rast, ak dôjde k narušeniu exportu ropy a plynu. OECD predpokladá, že americká inflácia vzrastie z úrovne 2,6 percenta v roku 2025, pričom podobný nárast cien čaká aj Čínu, Južnú Kóreu a Indiu, ktoré zasiahne energetický šok.
Organizácia varuje, že ak sa konflikt potiahne, dlhšie obdobie drahých energií zvýši firemné náklady aj spotrebiteľské ceny a negatívne ovplyvní globálny rast. Tlak na amerických spotrebiteľov by mohol spomaliť rast ekonomiky na dve percentá v roku 2026 a ďalej na 1,7 percenta v roku 2027.
Celosvetový hospodársky rast by podľa OECD mohol klesnúť z 3,3 percenta v roku 2025 na 2,9 percenta v roku 2026, pričom mierne oživenie na tri percentá sa očakáva až v roku 2027.
Pred vypuknutím konfliktu s Iránom pritom globálna ekonomika zostávala prekvapivo odolná – rástli investície do umelej inteligencie aj kapitálové výdavky technologických firiem a burzy lámali rekordy. Od konca februára však situáciu radikálne zmenilo bombardovanie Iránu zo strany USA a Izraela, ktoré vystrelilo ceny ropy, zemného plynu a ďalších komodít, vrátane kovov a hnojív, prudko nahor.
OECD upozorňuje, že cez strategický Hormuzský prieliv prechádza štvrtina svetového námorného obchodu s ropou a pätina s kvapalným zemným plynom. Ak by došlo k narušeniu týchto transportných ciest, dôsledky by pocítila celá globálna ekonomika. Štáty Perzského zálivu zároveň zabezpečujú 34 percent svetového exportu močoviny a polovicu vývozu síry, ktoré sú kľúčové pre poľnohospodársku produkciu. Región je tiež zdrojom viac než tretiny svetových zásob hélia a dvoch tretín brómu, látok nevyhnutných pre výrobu polovodičov. OECD preto varuje, že dlhšie obdobie narušených dodávok by mohlo viesť až k energetickým nedostatkom a ďalšiemu spomaleniu hospodárskeho rastu. Organizácia zároveň pripomína, že ešte začiatkom roka sa očakávalo zlepšenie rastu svetového HDP o 0,3 percentuálneho bodu, no konflikt tento prínos úplne eliminoval.
V pesimistickom scenári, ak by sa ceny ropy v druhom štvrťroku udržali okolo 135 dolárov za barel, by mohol byť globálny HDP o pol percenta nižší než v základnom scenári a spotrebiteľské ceny by boli približne o jedno percento vyššie. OECD odporúča, aby vládne opatrenia na podporu domácností zasiahnutých rastom cien energií boli presne zacielené a zamerané len na najzraniteľnejšie rodiny a životaschopné podniky, ktoré sa bez pomoci nevedia rýchlo prispôsobiť novým podmienkam.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s. Investovanie je spojené s rizikom a návratnosť investície nie je zaručená.
Podrobné informácie TU.
Príspevok Týždeň v skratke: Amazon kupuje robotickú budúcnosť je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: Berkshire Hathaway mení investičnú stratégiu je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Buffett predal približne 20 miliónov akcií. Prostriedky získané z predaja akcií smeroval Buffett najmä do krátkodobých amerických štátnych dlhopisov.
Aj napriek predaju zostáva Apple najvýznamnejšou investíciou Berkshire Hathaway, tvorí približne pätinu hodnoty celého portfólia, ktoré má aktuálne hodnotu 268 miliárd dolárov. Podľa akcionárov Berkshire súhlasil Buffett s predajom hlavne kvôli vysokému oceneniu akcií Apple, ktoré za posledné roky výrazne vzrástlo. Ako vysvetlil investor Darren Pollack, rast hodnoty spoločnosti Apple nie je podľa neho dostatočný, aby ospravedlnil takéto vysoké ocenenie. Predaj prišiel v čase, keď akcie Apple zažili výraznú volatilitu a v jednom momente boli až o 30 % nižšie oproti cene z konca roka 2024, aj v dôsledku americko-čínskej obchodnej vojny.
Pollack poznamenal, že časovanie predaja zo strany Buffettových manažérov nebolo úplne šťastné, keďže akcie Apple tento mesiac opäť vzrástli o 12 % po tom, ako CEO Tim Cook avizoval nové investície v USA, čo zmiernilo obavy z ďalších ciel. Väčšinu z celkových predajov akcií Berkshire v období, ktoré dosiahli hodnotu približne 6,9 miliardy dolárov, tvorili práve akcie Apple. Okrem toho firma predala podiely v Bank of America a úplne vystúpila z telekomunikačnej spoločnosti T-Mobile. Tieto predaje prispeli k investičnému zisku Berkshire vo výške 4,2 miliardy dolárov.
Získané prostriedky firma využila na nákup nových akcií, pričom posilnila svoje pozície v spoločnostiach Chevron, Domino’s Pizza a Constellation Brands. Berkshire zároveň nakúpila akcie amerických stavebných firiem Lennar a DR Horton, ako aj producenta ocele Nucor, pričom vo druhom štvrťroku pokračovala v zvyšovaní podielov v posledných menovaných spoločnostiach.
Novou akvizíciou Berkshire v druhom štvrťroku je zdravotná poisťovňa UnitedHealth, podiel v hodnote 1,6 miliardy dolárov k 30. júnu. Táto investícia bola zverejnená krátko po tom, ako UnitedHealth šokovala trh stiahnutím svojej prognózy ziskov a zmenou vedenia firmy. UnitedHealth patrí medzi najhoršie sa vyvíjajúce spoločnosti v indexe S&P 500 tento rok a čelí viacerým vládnym vyšetrovaniam vrátane trestného konania ohľadom programu Medicare. Zverejnenie investície Berkshire však spôsobilo, že akcie UnitedHealth v mimoburzovom obchodovaní posilnili o 10 %.
Akcie spoločnosti Intel vo štvrtok (14.08.2025) vzrástli o viac než 7% po správach, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa rokuje o neobvyklom kroku – odkúpení podielu v tejto americkej technologickej firme. Cieľom je oživiť čipového giganta, ktorý v posledných rokoch zápasí s problémami.
Podľa zdroja oboznámeného s rokovaniami sa nápad objavil po pondelkovom stretnutí Trumpa s generálnym riaditeľom Intelu, Lip-Bu Tanom. Hoci sa diskusie ešte len formujú a detaily nie sú uzavreté, táto iniciatíva by bola ďalším príkladom rastúcej ochoty vlády priamo zasahovať do amerického podnikania.
Rokovania prichádzajú krátko po tom, čo konkurenti Nvidia a AMD uzavreli dohody umožňujúce im predávať výkonnejšie čipy pre umelú inteligenciu do Číny výmenou za podiel zo zisku pre americkú vládu. Podobný zásah prišiel aj tento rok, keď USA získali tzv. „zlatú akciu“ v oceliarskej spoločnosti US Steel ako podmienku jej akvizície japonskou Nippon Steel, čím si Washington zabezpečil právo veta pri kľúčových rozhodnutiach.
Intel sa k samotným rozhovorom nevyjadril, no vo vyhlásení uviedol: „Intel zostáva plne odhodlaný podporovať snahy prezidenta Trumpa o posilnenie technologického a výrobného líderstva USA. Tešíme sa na pokračovanie spolupráce s jeho administratívou.“ Hovorca Bieleho domu Kush Desai dodal, že „akékoľvek diskusie o hypotetických obchodoch treba považovať za špekulácie, pokiaľ ich oficiálne nepotvrdíme“.
Trump sa s Tanom stretol spolu s ministrom obchodu Howardom Lutnickom a ministrom financií Scottom Bessentom len týždeň po tom, čo prezident šéfa Intelu vyzval na rezignáciu. Po rokovaní však Tanovi vyjadril podporu a oznámil, že vláda bude v nasledujúcich dňoch pokračovať v rozhovoroch a predloží mu návrhy riešení. Podľa zdroja hrá dôležitú úlohu aj snaha obnoviť výrobný závod Intelu v Ohiu, ktorý mal byť najväčším závodom na výrobu polovodičov na svete, no jeho výstavba sa opakovane odkladá.
Lip-Bu Tan stojí na čele Intelu od marca tohto roku, keď nahradil Pata Gelsingera, ktorý vsadil na masívne investície do výroby, no napokon bol odvolaný predstavenstvom. Finančná injekcia od americkej vlády by mohla spoločnosti pomôcť znova naštartovať projekty, uľaviť od finančného tlaku a zmierniť dôsledky škrtov a prepúšťania. Výrobná divízia čipov totiž už utrpela miliardové straty v súboji s taiwanským konkurentom TSMC.
Len minulý mesiac Tan oznámil, že Intel definitívne ruší plánovanú výrobu v Nemecku a Poľsku a zároveň spomaľuje práce na závode v Ohiu, aby znížil straty.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Investovanie je spojené s rizikom straty. Pred investovaním by ste mali zvážiť a pochopiť všetky riziká spojené s investíciou. Investujte zodpovedne. Viac informácií o rizikách a metodike výpočtu nájdete tu. Uvedené údaje a informácie predstavujú marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.. Toto marketingové oznámenie slúži len na informačné účely a informácie v ňom uvedené nie sú investičným poradenstvom alebo osobným odporúčaním. Toto odporúčanie nebolo pripravené v súlade s právnymi požiadavkami navrhnutými na podporu nezávislosti investičného prieskumu a nevzťahuje sa naň žiadny zákaz obchodovania pred jeho šírením v zmysle čl. 36 ods. 2 druhej vety Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
Zdroj dát: www.eodhd.com
Príspevok Týždeň v skratke: Berkshire Hathaway mení investičnú stratégiu je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: Americké súdy spochybnili Trumpovu obchodnú stratégiu je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Podľa ústavy USA má rozhodujúce slovo v otázke ciel Kongres, nie prezident. Súd preto zrušil nielen nové globálne clá, ale aj tzv. „fentanylové clá“ na Čínu a Kanadu. Podobný verdikt krátko nato vyniesol aj federálny súd vo Washingtone. Tento právny úder znamenal okamžité pozastavenie platnosti väčšiny Trumpových ciel a vyvolal vlnu reakcií na finančných trhoch aj medzi zahraničnými partnermi USA.
Biely dom však na rozhodnutie súdu zareagoval rýchlo. Trumpova administratíva označila verdikt za „súdny prešľap“ a okamžite sa odvolala. Odvolací súd následne dočasne obnovil platnosť ciel, kým sa prípad definitívne nerozhodne. Znamená to, že clá zostávajú v platnosti aspoň niekoľko nasledujúcich týždňov, počas ktorých budú súdy zvažovať argumenty oboch strán.
Finančné trhy reagovali na zrušenie ciel pozitívne, akciové indexy v Európe aj USA rástli a dolár posilnil, keďže investori dúfajú v zmiernenie obchodných napätí. Európska únia okamžite pozastavila plánované protiopatrenia a signalizovala ochotu pokračovať v rokovaniach s Washingtonom bez hrozby nových plošných ciel. Naopak, Čína zostáva v napätí, keďže jej sa dočasné zrušenie ciel netýka a obchodná vojna s USA pokračuje.
O ďalšom osude amerických ciel rozhodnú súdy v najbližších týždňoch. Ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie nižšej inštancie, Trumpova administratíva môže žiadať o zásah Najvyššieho súdu. Analytici upozorňujú, že prezidentove možnosti obchádzať Kongres a zavádzať rozsiahle clá sú po tomto verdikte výrazne obmedzené. Prípad navyše posilnil odporcov ciel v americkom biznise aj v Kongrese a môže ovplyvniť ďalšie obchodné rokovania s EÚ či Čínou.
Spoločnosť Nvidia dosiahla v uplynulom štvrťroku mimoriadny úspech, keď jej tržby vzrástli o takmer 70 % a prekonali aj očakávania Wall Street. Aj napriek prísnym americkým obmedzeniam na export čipov do Číny sa Nvidia podarilo za kvartál do 27. apríla zarobiť 44,1 miliardy dolárov, čo je o 69 % viac než pred rokom a viac, než predpokladali analytici.
Líder v oblasti čipov pre umelú inteligenciu predpokladá, že v aktuálnom štvrťroku dosiahne tržby okolo 45 miliárd dolárov, s možnou odchýlkou ±2 %.
Nvidia však čelí aj výzvam, nové obchodné obmedzenia jej znemožnili predávať špeciálne AI čipy na čínskom trhu, čo viedlo k strate 4,5 miliardy dolárov a ďalším nevyužitým príležitostiam vo výške 2,5 miliardy dolárov. Firma očakáva, že v aktuálnom období príde v Číne o ďalších 8 miliárd dolárov na tržbách.
Generálny riaditeľ Jensen Huang zdôraznil, že záujem o produkty Nvidia je mimoriadne silný, no zároveň kritizoval americké exportné obmedzenia, ktoré podľa neho paradoxne posilňujú čínsku konkurenciu na svetových trhoch. Nvidia preto zvažuje, že pre čínsky trh pripraví špeciálnu verziu svojho najnovšieho čipu Blackwell. Huang tiež upozornil, že Čína má potenciál vyvíjať vlastné AI čipy a kľúčom k úspechu je softvérová platforma CUDA, ktorá je základom pre vývoj AI aplikácií.
Vďaka efektívnemu využitiu zásob sa spoločnosti podarilo znížiť očakávané odpisy z čínskych obmedzení o približne miliardu dolárov. Čistý zisk vzrástol o 26 % na 18,8 miliardy dolárov, čo je len tesne pod odhadmi analytikov.
Nvidia nedávno vyriešila technické problémy s novými servermi Blackwell, ktoré dočasne ovplyvnili jej marže. Analytici však upozorňujú, že nové čínske obmedzenia môžu mať na ziskovosť firmy ďalší negatívny dopad.
Jensen Huang v máji navštívil Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty a Taiwan, kde oznámil veľké investície do AI infraštruktúry s novými štátnymi partnermi. Týmto krokom Nvidia diverzifikuje svoje príjmy a znižuje závislosť od technologických gigantov ako Microsoft, Amazon či Meta. V najbližších dňoch Huang pokračuje v expanzii po Európe, kde plánuje uzavrieť ďalšie významné dohody vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Belgicku.
Trump Media & Technology Group (TMTG), oznámila ambiciózny plán, chce vyzbierať 2,5 miliardy dolárov na masívny nákup bitcoinu. Firma, ktorá prevádzkuje sociálnu sieť Truth Social, plánuje získať 1,5 miliardy dolárov prostredníctvom predaja nových akcií a ďalšiu miliardu vydaním konvertibilných dlhopisov. Cieľom je vybudovať vlastnú „bitcoinovú pokladnicu“ a zaradiť kryptomenu medzi hlavné firemné aktíva.
Podľa generálneho riaditeľa TMTG Devina Nunesa je bitcoin „symbolom finančnej slobody“ a táto investícia predstavuje významný krok smerom k transformácii firmy na holdingovú spoločnosť s portfóliom strategických a ziskových aktív. Nunes zároveň zdôraznil, že investícia do kryptomien má ochrániť spoločnosť pred finančnými inštitúciami, ktoré podľa neho často diskriminujú americké firmy aj občanov.
Očakáva sa, že do financovania sa zapojí približne 50 významných inštitucionálnych investorov. Tento krok nasleduje príklad spoločnosti Strategy (predtým MicroStrategy), ktorá sa preslávila nákupom veľkého množstva bitcoinu za peniaze z predaja akcií a dlhopisov.
Cena bitcoinu v posledných dňoch vystrelila na historické maximum nad 110 000 dolárov, k čomu prispeli aj signály, že prípadná Trumpova administratíva bude voči kryptomenám oveľa otvorenejšia. Trump opakovane vyhlásil, že chce z USA spraviť svetové centrum kryptomien a podporiť domácu ťažbu bitcoinu.
Spoločnosť zároveň oznámila, že svoje kryptomenové aktíva bude spravovať cez platformy Anchorage Digital a Crypto.com, pričom už teraz má na účtoch hotovosť a krátkodobé investície v hodnote 759 miliónov dolárov.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Investovanie je spojené s rizikom straty. Pred investovaním by ste mali zvážiť a pochopiť všetky riziká spojené s investíciou. Investujte zodpovedne. Viac informácií o rizikách a metodike výpočtu nájdete tu. Uvedené údaje a informácie predstavujú marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.. Toto marketingové oznámenie slúži len na informačné účely a informácie v ňom uvedené nie sú investičným poradenstvom alebo osobným odporúčaním. Toto odporúčanie nebolo pripravené v súlade s právnymi požiadavkami navrhnutými na podporu nezávislosti investičného prieskumu a nevzťahuje sa naň žiadny zákaz obchodovania pred jeho šírením v zmysle čl. 36 ods. 2 druhej vety Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
Zdroj dát: www.eodhd.com
Príspevok Týždeň v skratke: Americké súdy spochybnili Trumpovu obchodnú stratégiu je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: Clá ako nástroj moci, Trump testuje trpezlivosť Bruselu je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Donald Trump a jeho obchodní vyjednávači tlačia na Európsku úniu, aby jednostranne znížila clá na americký tovar. Varujú, že ak EÚ nepristúpi na ústupky, rokovania o zabránení ďalším 20-percentným „odvetným“ clám sa neposunú vpred.
Spojené štáty sú nespokojné s tým, že EÚ ponúkla len vzájomné znižovanie ciel namiesto toho, aby jednostranne znížila clá na americké výrobky, ako to navrhli niektorí iní obchodní partneri Washingtonu. EÚ tiež nepredložila svoju digitálnu daň ako bod na rokovanie, čo USA požadujú.
EÚ presadzuje dohodu na spoločnom rámcovom texte pre rokovania, no medzi oboma stranami pretrvávajú výrazné rozdiely. USA žiadajú, aby Brusel prijal opatrenia na zníženie obchodného deficitu. Obe strany si vymenili návrhy dohôd, ale od vyhlásenia 90-dňového obdobia rokovaní zo strany Trumpa nedošlo k výraznému posunu.
Spojené kráľovstvo sa dohodlo s USA na zachovaní 10-percentného „odvetného“ cla, pričom získalo bezcolnú kvótu na vývoz ocele a nižšie clo na 100 000 automobilov. Muselo však povoliť väčší dovoz amerického etanolu a hovädzieho mäsa.
USA v apríli uvalili 20-percentné clo na väčšinu tovarov z EÚ, no toto clo znížili na polovicu do 8. júla, aby dali priestor rokovaniam. Na oceľ, hliník a autodiely ponechali 25-percentné clo a podobné opatrenia sľubujú aj pre farmaceutiká, polovodiče a ďalší tovar.
Niektorí diplomati EÚ sa obávajú, že USA budú trvať na 10-percentnom základnom cle v akejkoľvek dohode, čo by podľa viacerých európskych ministrov obchodu vyvolalo odvetu.
Američania vnímajú ponuku EÚ, ktorá by odstránila všetky clá na priemyselné výrobky a niektoré poľnohospodárske produkty, ak by to urobili aj USA, ako výhodnú pre Brusel, keďže EÚ využíva prísne normy na obmedzenie dovozu. USA tiež požadujú, aby EÚ zrušila národné digitálne dane a uľahčila investície amerických firiem v EÚ.
Podľa hovorcu EÚ pre obchod Olofa Gilla je prioritou EÚ dosiahnuť spravodlivú a vyváženú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá bude zodpovedať významu vzájomných obchodných a investičných vzťahov. Obe strany by mali spolupracovať na riešení aktuálnej situácie s clami a strategicky koordinovať v kľúčových oblastiach spoločného záujmu.
Spoločnosť Apple pokračuje v rozširovaní svojho dodávateľského reťazca v Indii. Kľúčový zmluvný výrobca Applu, firma Foxconn, investuje 1,5 miliardy dolárov do nového závodu na výrobu komponentov neďaleko mesta Čennaj. Tento krok prichádza aj napriek požiadavkám Donalda Trumpa, aby Apple presunul výrobu späť do USA.
Foxconn, dlhoročný partner pri montáži zariadení Apple, plánuje postaviť závod na výrobu zobrazovacích modulov v juhoindickom štáte Tamilnádu. Tento závod bude primárne dodávať komponenty pre Apple, svojho hlavného zákazníka. Zobrazovací modul je kľúčovou súčasťou iPhonu, umiestnenou pod skleneným displejom, a zabezpečuje všetky funkcie obrazovky vrátane dotykového rozhrania, jasu a farieb.
Tento krok predstavuje ďalšie posilnenie orientácie amerického technologického giganta na Indiu a odklon od Číny, ktorá však naďalej zostáva jeho zďaleka najväčšou výrobnou základňou. Tento posun začal ešte pred pandémiou Covid-19, ktorá narušila globálne dodávateľské reťazce a podnietila Apple k diverzifikácii výroby do ďalších krajín. Zmena stratégie sa stala politicky citlivou témou, najmä v kontexte Trumpových vyjadrení, ktorý kritizoval Apple za budovanie závodov v Indii a Číne a snaží sa prinútiť spoločnosť k návratu výroby do Ameriky.
Podľa skorších správ má Apple v úmysle do konca budúceho roka zabezpečiť z Indie všetkých 60 miliónov iPhonov predaných ročne v USA. Investícia do závodu na zobrazovacie moduly pri Čennaj bude jednou z najväčších v indickom elektronickom priemysle. Ten v posledných rokoch expandoval a stal sa významným exportérom aj vďaka miliardovým vládnym stimulom v rámci programu „Make in India“ premiéra Naréndru Módího. Očakáva sa, že nový závod vytvorí približne 14 000 pracovných miest.
Podiel Indie na globálnej produkcii iPhonov dosiahol v roku 2024 18 % a podľa odhadov Counterpoint Research by mal v roku 2025 vzrásť na 32 % . Za 12 mesiacov končiacich v marci 2025 Apple vyrobil v Indii iPhony v hodnote 22 miliárd dolárov, čo predstavuje takmer 60 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. India sa tiež stala druhým najväčším trhom so smartfónmi na svete po Číne, merané objemom. Nárast produkcie dodávateľov Applu, ako sú Foxconn a Tata Electronics v južnej Indii, je považovaný za najväčší úspech Módího iniciatívy „Make in India“, zameranej na tvorbu pracovných miest vo výrobnom sektore v najľudnatejšej krajine sveta.
Generálny riaditeľ Nvidie Jensen Huang potvrdil, že Taiwan zostáva kľúčovým technologickým centrom. Oznámil výstavbu nového sídla v Taipei a plán na vybudovanie AI superpočítača, ktorý bude poháňaný tisíckami najnovších čipov Nvidia. Tento projekt vzniká v spolupráci s Foxconnom a taiwanskou vládou a jeho hodnota sa odhaduje na stovky miliónov dolárov.
Huang vyzdvihol význam Taiwanu ako „stredobodu počítačového ekosystému“ a zdôraznil, že Nvidia už prerástla svoje doterajšie kapacity na ostrove. Nové centrum „Constellation“ má podporiť ďalší rozvoj firmy v regióne.
Medzi zákazníkov superpočítača bude patriť aj TSMC, kľúčový partner Nvidie, ktorý ho využije na vývoj nových výrobných procesov. Huang zároveň predstavil iniciatívu „NVLink Fusion“, ktorá umožní prepojenie technológií Nvidie s čipmi iných výrobcov a otvorí jej ekosystém novým partnerom.
Investície na Taiwane sú súčasťou širšej stratégie Nvidie, ktorá plánuje v nasledujúcich rokoch masívne investovať aj do AI infraštruktúry v USA. Firma tiež zvažuje nové možnosti pre čínsky trh, no ďalšie úpravy čipu H20 už nie sú možné. Nvidia zároveň plánuje otvoriť nové výskumné centrum v Šanghaji.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.
Investovanie je spojené s rizikom straty. Pred investovaním by ste mali zvážiť a pochopiť všetky riziká spojené s investíciou. Investujte zodpovedne. Viac informácií o rizikách a metodike výpočtu nájdete tu. Uvedené údaje a informácie predstavujú marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.. Toto marketingové oznámenie slúži len na informačné účely a informácie v ňom uvedené nie sú investičným poradenstvom alebo osobným odporúčaním. Toto odporúčanie nebolo pripravené v súlade s právnymi požiadavkami navrhnutými na podporu nezávislosti investičného prieskumu a nevzťahuje sa naň žiadny zákaz obchodovania pred jeho šírením v zmysle čl. 36 ods. 2 druhej vety Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
Zdroj dát: www.eodhd.com
Príspevok Týždeň v skratke: Clá ako nástroj moci, Trump testuje trpezlivosť Bruselu je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: Intel a USA sa ponáhľajú dokončiť financovanie čipov vo výške 8,5 miliardy dolárov je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Intel a vláda USA smerujú k dokončeniu priameho financovania vo výške 8,5 miliardy dolárov pre tohto výrobcu čipov pred koncom roka, aj keď spoločnosť sa snaží stabilizovať svoje problematické podnikanie.
Obe strany sa snažia ukončiť niekoľkomesačné zložité a technické rokovania, zatiaľ čo Intel realizuje „drastické“ úsporné opatrenia. Nedávne problémy Intelu pritiahli pozornosť, konkurenčná spoločnosť Qualcomm skúmala možnosť kúpy podielu v Inteli a existuje možnosť, že ďalší by mohli pristúpiť k podobnému kroku.
Dokončenie balíka podpory by predstavovalo prejav dôvery vlády USA v Intel, aj keď spoločnosť pozastavila veľký investičný projekt v Nemecku kvôli riešeniu finančných ťažkostí.
Ak by Intel uzavrel dohodu s Qualcommom, pravdepodobne by to podnietilo preverovanie zo strany protimonopolných úradov, keďže by to spojilo dvoch veľkých hráčov v silne konsolidovanom sektore, ktorí si konkurujú v oblasti čipov pre osobné počítače. Spoločnosti by mohli argumentovať, že dohoda by bola v záujme národnej bezpečnosti, no takéto tvrdenia často nepresvedčia amerických regulátorov, ktorí v posledných rokoch častejšie napádajú fúzie.
Snahy o dokončenie podpory prichádzajú len niekoľko týždňov pred voľbami 5. novembra. Biden, ktorý opustí Biely dom v januári, vložil do Intelu veľa politického kapitálu a zdôraznil svoje úsilie o posilnenie americkej výroby čipov ako piliera svojho pôsobenia.
Problémy Intelu čiastočne vyplývajú zo strát, ktoré vznikli z jeho viacročného investičného plánu na rozšírenie výrobnej kapacity. Nepodarilo sa mu vyrovnať tieto straty príjmami z predaja čipov pre osobné počítače a servery, ani získať dostatok nových zákazníkov.
Neistota ohľadom budúcnosti Intelu a špekulácie o možnom predaji jeho výrobnej divízie pritiahli novú pozornosť na trvalú podporu Intelu zo strany vlády USA, ktorú ministerka obchodu Gina Raimondo označila za „americkú šampiónsku“ spoločnosť v oblasti polovodičov.
Približne 39 miliárd dolárov z priameho vládneho financovania podľa zákona Chips Act je vyčlenených na podporu výroby. Predbežný balík vo výške 8,5 miliardy dolárov pre Intel je najväčším príspevkom pre jednu spoločnosť a prichádza s možnosťou ďalších 11 miliárd dolárov vo forme pôžičiek. Medzi ďalších príjemcov dotácií patria Taiwan Semiconductor Manufacturing Co a Samsung. Samostatných 3 miliardy dolárov bolo pridelených Intelu na výrobu čipov pre americkú armádu.
Intel na svojej strane sľúbil viac ako 100 miliárd dolárov na financovanie tovární na výrobu čipov v USA, konkrétne v štátoch Ohio, Nové Mexiko, Arizona a Oregon. To by predstavovalo približne štvrtinu všetkých súkromných financií, ktoré vláda tvrdí, že uvoľnila pomocou svojich stimulov.
Politická neistota pred nadchádzajúcimi voľbami v USA zvýšila pocit naliehavosti, najmä ak by v novembri republikánsky kandidát Donald Trump porazil viceprezidentku Kamalu Harrisovú, keďže jeho nepredvídateľná povaha a sľub zrušiť „nevyužité“ financie zo zákona o znižovaní inflácie podporovaného Bidenom by mohli mať dosah. Avšak David Isaacs, viceprezident pre vládne záležitosti Asociácie polovodičového priemyslu, obchodnej skupiny, poznamenal, že zákon Chips Act je „v súlade s cieľmi posilnenia americkej výroby, ktoré podporujú obe strany a obaja hlavní kandidáti“.
Akcie Intelu, ktoré v auguste prudko klesli po tom, ako spoločnosť oznámila úsporné opatrenia na základe slabých výnosov, sa v uplynulých piatich dňoch zotavili približne o 15 percent po správach o prístupe spoločnosti Qualcomm a správach, že gigant súkromného kapitálu Apollo prejavil záujem o investíciu vo výške 5 miliárd dolárov.
Intel nedávno zaznamenal aj ďalšie pozitívne správy. Spoločnosť začiatkom tohto mesiaca oznámila, že postaví čip na umelú inteligenciu pre Amazon s využitím svojho nového a najpokročilejšieho výrobného procesu „18A“. Obe spoločnosti uviedli, že spoločne investujú do návrhov vlastných čipov.
Čínske akcie výrazne vzrástli a zažili najlepšiu týždennú výkonnosť od roku 2008 po tom, čo Peking spustil balík ekonomických stimulov, ktorý zahŕňa 114 miliárd dolárov na podporu akciového trhu.
Index CSI 300, ktorý zahŕňa spoločnosti kótované na burzách v Šanghaji a Shenzhen-e, vzrástol o 15,7 percenta, čo predstavuje jeho najlepší výsledok od novembra 2008, keď Čína oznámila podobný stimul v reakcii na globálnu finančnú krízu.
Tento prudký rast, ktorý zároveň podporil európske trhy a priemyselné kovy, prichádza v čase, keď čínske vedenie urýchlene pracuje na podpore kapitálových trhov, stabilizácii krízy v realitnom sektore a podpore domácej spotreby s cieľom dosiahnuť plánovaný ekonomický rast vo výške 5 % pre tento rok.
V utorok Čínska ľudová banka predstavila úverový fond vo výške 800 miliárd jüanov (114 miliárd dolárov) pre kapitálové trhy krajiny, ktorý zahŕňa prostriedky na poskytovanie pôžičiek spoločnostiam na spätné odkúpenie vlastných akcií a pôžičky nebankovým finančným inštitúciám, ako sú poisťovne, na nákup domácich akcií.
Očakávania ďalších stimulov v Číne tiež pomohli zvýšiť európske akcie. Index Stoxx 600, ktorý zahŕňa spoločnosti z celej Európy, dosiahol v piatok (27. 09. 2024) nový rekord, poháňaný najmä luxusnými skupinami, ktoré by profitovali zo silnejšej spotreby v Číne.
Rast čínskych akcií nasledoval po ziskoch na Wall Street, kde index S&P 500 vo štvrtok (26. 09. 2024) uzavrel na rekordnej úrovni už tretíkrát v tomto týždni.
Tento týždeň prijaté stimuly zároveň zvýšili ceny väčšiny komodít, s výnimkou ropy, ktorej cenu znížila správa, že Saudská Arábia sa pripravuje na zvýšenie produkcie.
Priemyselné kovy, ako meď, hliník a zinok, ktorých Čína spotrebováva obrovské množstvo vďaka svojmu rozsiahlemu výrobnému sektoru, zaznamenali prudký nárast, nadväzujúc na rally, ktorá začala už začiatkom tohto mesiaca.
Meď, ktorá sa vo veľkom množstve používa v záverečných fázach stavebných projektov na elektroinštaláciu, vzrástla od utorka (24. 09. 2024) o viac ako 5 percent a prekonala hranicu 10 000 dolárov za tonu, čím dosiahla svoju najvyššiu úroveň za posledné tri mesiace.
Čo sa týka železnej rudy, základnej suroviny pre výrobu ocele, stimuly pomohli spustiť oživenie po poklese ceny na dvojročné minimum, ktorý bol spôsobený najmä slabou spotrebou ocele.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management
Príspevok Týždeň v skratke: Intel a USA sa ponáhľajú dokončiť financovanie čipov vo výške 8,5 miliardy dolárov je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: Fed znižuje úrokové sadzby o 0,5 % a signalizuje začiatok uvoľňovania politiky je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Federálny rezervný systém v stredu (18. 9. 2024) znížil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu a naznačil ďalšie znižovania, čím spustil prvý cyklus uvoľňovania od začiatku pandémie.
Prvé zníženie úrokov za viac ako štyri roky zanechalo cieľovú sadzbu federálnych fondov v rozmedzí 4,75 % až 5 %. Členka Federálneho výboru pre voľný trh, Michelle Bowmanová, hlasovala za zníženie o štvrť percentuálneho bodu, čím sa stala prvou guvernérkou Fedu od roku 2005, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím o úrokových sadzbách.
Zníženie o pol bodu naznačuje, že americká centrálna banka sa snaží predísť oslabeniu ekonomiky USA a trhu práce po viac ako roku držania úrokových sadzieb na najvyššej úrovni od roku 2001.
Poslednýkrát, keď Fed znížil sadzby o viac ako štvrť bodu, bolo počas pandémie COVID-19, ktorá zasiahla globálnu ekonomiku v roku 2020.
„Ekonomika USA je v dobrom stave a naše dnešné rozhodnutie je navrhnuté tak, aby to tak zostalo,“ povedal predseda Fedu Jay Powell na stredajšej tlačovej konferencii. „Toto prehodnotenie našej politiky pomôže udržať silu ekonomiky a trhu práce a umožní ďalší pokrok v inflácii, keď začíname proces prechodu na neutrálnejšiu politiku.“
Powell zdôraznil, že úrokové sadzby nie sú na „preddefinovanej“ ceste, a upozornil, že ak inflácia zostane zvýšená, Fed môže „spomaliť uvoľňovanie politiky“. Na druhej strane uviedol, že centrálna banka je pripravená reagovať, ak by došlo k nečakanému oslabeniu trhu práce.
Podľa najnovšej „dot plot“ prognózy predstaviteľov Fedu väčšina očakáva, že sadzba klesne do konca roku 2024 na 4,25 % až 4,5 %, čo naznačuje ďalšie veľké zníženie o pol bodu na jednom z dvoch zostávajúcich zasadnutí tento rok alebo dve zníženia o štvrť bodu. Celkovo ide o výraznejšie zníženie, než očakávala väčšina predstaviteľov v júni.
Predstavitelia očakávajú, že sadzba federálnych fondov klesne o ďalší percentuálny bod v roku 2025 a do konca toho roka dosiahne 3,25 % až 3,5 %. Do konca roku 2026 by mala klesnúť tesne pod 3 %.
Stredajšie rozhodnutie je míľnikom pre centrálnu banku po viac ako dvojročnom boji proti inflácii, a významným momentom v prezidentských voľbách.
Zníženie nákladov na pôžičky bude prínosom pre demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú, ktorej kampaň čelila nespokojnosti voličov kvôli vysokým životným nákladom, aj keď americká ekonomika rástla.
Prezident Joe Biden uvítal krok Fedu a na sociálnej sieti X napísal: „Práve sme dosiahli dôležitý moment: Inflácia a úrokové sadzby klesajú, zatiaľ čo ekonomika zostáva silná. Kritici tvrdili, že to nie je možné, ale naše politiky znižujú náklady a vytvárajú pracovné miesta.“
Rast pracovných miest však v posledných mesiacoch spomalil a ďalšie ukazovatele dopytu, ako napríklad voľné pracovné miesta, tiež klesli, aj keď počet Američanov žiadajúcich o podporu v nezamestnanosti zostáva historicky nízky.
Fed jasne uviedol, že nechce ďalšie oslabenie trhu práce, pričom má obavy, že príliš dlho čakal na uvoľnenie svojho vplyvu na ekonomiku znížením nákladov na pôžičky.
Google vyhral odvolanie proti pokute vo výške 1,5 miliardy eur za porušenie hospodárskej súťaže, ktorú mu udelila Európska komisia. Toto víťazstvo predstavuje veľký úspech pre technologického giganta, ktorý čelí stále väčšej pozornosti zo strany regulačných úradov v Bruseli.
V stredu (18.09.2024) Európsky súd prvého stupňa uviedol, že aj keď súhlasí s väčšinou hodnotení komisie, že spoločnosť zneužívala svoje dominantné postavenie na blokovanie konkurenčných online inzerentov, zrušil pokutu udelenú Googlu v tomto prípade.
Pri začatí tejto žaloby v roku 2019 Margrethe Vestagerová, vedúca hospodárskej súťaže EÚ, obvinila Google z toho, že medzi rokmi 2006 a 2016 uplatňoval protisúťažné obmedzenia na webových stránkach tretích strán. Pokutu vo výške 1,5 miliardy eur odôvodnila „závažnou a dlhodobou povahou“ porušenia.
Súd v Luxemburgu však zistil, že komisia nezohľadnila všetky relevantné okolnosti pri posudzovaní trvania zmluvných ustanovení, ktoré považovala za neférové.
Komisia, ktorá sa pravdepodobne odvolá, uviedla, že vzala na vedomie rozhodnutie a bude ho dôkladne študovať a zvažovať ďalšie kroky.
Google vyhlásil: „Tento prípad sa týka veľmi úzkej skupiny textových reklám, ktoré boli umiestnené na obmedzenom počte webových stránok. Už v roku 2016 sme upravili naše zmluvy, aby sme odstránili príslušné ustanovenia, ešte pred rozhodnutím komisie. Teší nás, že súd uznal chyby v pôvodnom rozhodnutí a zrušil pokutu. Pozorne si preštudujeme plné znenie rozhodnutia.“
Tento prípad je jedným z troch, ktoré EÚ vedie proti Googlu v posledných rokoch, a ktoré celkovo viedli k pokutám vo výške približne 8,25 miliardy eur. Kritici tvrdia, že trh s online reklamou už technologický gigant ovládol a protimonopolné opatrenia prichádzajú príliš neskoro a sú neefektívne.
Vestagerová, ktorá sa v najbližších týždňoch chystá odstúpiť zo svojej funkcie antimonopolnej komisárky, opakovane obviňuje technologické giganty z toho, že nerešpektujú pravidlá EÚ.
BlackRock pripravuje spustenie investičného fondu v hodnote viac ako 30 miliárd dolárov spolu s technologickým gigantom Microsoft, ktorý bude zameraný na budovanie dátových centier a energetických projektov, aby pokryl rastúce nároky spojené s umelou inteligenciou (AI).
Táto finančná spolupráca, ktorú BlackRock rozbieha cez svoju novú investičnú jednotku pre infraštruktúru, Global Infrastructure Partners, bude jedným z najväčších investičných fondov na Wall Street. Generálnymi partnermi fondu sú Microsoft a MGX, investičná spoločnosť podporovaná Abu Dhabi. Nvidia, rýchlo rastúci výrobca čipov, bude poskytovať rady týkajúce sa dizajnu a integrácie tovární.
Cieľom tohto fondu je riešiť obrovské nároky na energiu a digitálnu infraštruktúru, ktoré prichádzajú s vývojom AI produktov. AI technológia vyžaduje oveľa viac výpočtového výkonu a energie než predchádzajúce technologické inovácie, čo predstavuje výzvu pre súčasnú energetickú infraštruktúru.
Názov fondu bude Global AI Investment Partnership a cieľom je získať až 30 miliárd dolárov v podobe kapitálových investícií a ďalších 70 miliárd dolárov vo forme dlhového financovania.
Tento fond bude prvým veľkým fondom od Global Infrastructure Partners od chvíle, keď súhlasili s akvizíciou BlackRockom za 12,5 miliardy dolárov. Táto dohoda má byť uzatvorená v októbri.
Nový fond je ďalším z viacerých investičných nástrojov, ktoré vytvárajú veľkí správcovia aktív, aby pokryli neustále rastúci dopyt po energii pre generatívnu AI a cloud computing. Microsoft už začiatkom tohto roka podporil investíciu 10 miliárd dolárov do obnoviteľných energetických projektov vybudovaných kanadskou spoločnosťou Brookfield Asset Management. Microsoft sa zaviazal, že do roku 2030 bude všetku svoju spotrebovanú energiu nahrádzať energiou bez uhlíkovej stopy.
Brad Smith, prezident Microsoftu, zdôraznil: „Krajina aj svet budú potrebovať viac kapitálových investícií na urýchlenie vývoja potrebnej infraštruktúry pre AI. Tento krok je dôležitým krokom vpred.“
MGX, vytvorená tento rok s podporou suverénneho fondu Abu Dhabí Mubadala, má za cieľ podporiť rozvoj krajiny v oblasti AI. Spoločnosť tiež rokuje o investícii do ďalšieho kola financovania Open AI.
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že celosvetová spotreba elektrickej energie v dátových centrách môže do roku 2026 presiahnuť 1 000 terawatthodín, čo je viac ako dvojnásobok spotreby v roku 2022.
Generálny riaditeľ Nvidie, Jensen Huang, uviedol: „Zrýchlené výpočty a generatívna AI vytvárajú rastúcu potrebu infraštruktúry pre AI, ktorá je kľúčom k ďalšej priemyselnej revolúcii.“
V USA, kde sa nachádza tretina svetových dátových centier, po prvýkrát za dve desaťročia výrazne rastie dopyt po elektrickej energii, a to aj vďaka týmto energeticky náročným zariadeniam. Podľa správy Grid Strategies sa päťročné prognózy rastu dopytu po elektrickej energii v USA za posledný rok takmer zdvojnásobili, z 2,6 % na 4,7 %.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management
Príspevok Týždeň v skratke: Fed znižuje úrokové sadzby o 0,5 % a signalizuje začiatok uvoľňovania politiky je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>Príspevok Týždeň v skratke: ECB znižuje úrokové sadzby na 3,65 % je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>V auguste inflácia v USA klesla na 2,5 %, čo vytvára priestor pre postupné znižovanie úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom na jeho zasadnutí budúci týždeň. Ročná miera inflácie tak klesla z júlových 2,9 % a bola mierne pod odhadom 2,6 %.
Tieto údaje o inflácii sú jednými z posledných dôležitých ekonomických ukazovateľov pred zasadnutím Fedu, ktoré sa uskutoční 18. septembra, a naznačujú očakávané zníženie úrokových sadzieb o štvrť percenta. Sadzby sú v súčasnosti na najvyššej úrovni za posledných 23 rokov, a to v rozmedzí 5,25 % až 5,5 %.
Skutočnosť, že inflácia sa približuje k cieľovej hodnote 2 %, je pozitívnou správou pre Biely dom aj pre predvolebnú kampaň viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorá bola terčom kritiky zo strany republikánskeho oponenta Donalda Trumpa kvôli vysokým životným nákladom v USA.
Jadrový index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý nezahŕňa kolísavé ceny potravín a energií, zostal stabilný na úrovni 3,2 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa však jadrové ceny zvýšili o 0,3 %, čo bolo mierne rýchlejšie, než ekonómovia očakávali.
Mesačný nárast inflácie o 0,2 % v auguste bol spôsobený najmä nárastom nákladov na bývanie o 0,5 %, čo znamenalo zrýchlenie po niekoľkých mesiacoch pomalšieho rastu. Ceny energií klesli o 0,8 %, zatiaľ čo ceny potravín vzrástli o 0,1 %. Inflácia v službách, po odrátaní cien energií, stúpla o 0,4 %. Zvýšili sa aj ceny leteniek a odevov.
Ekonomická poradkyňa prezidenta Joea Bidena, Lael Brainardová, uviedla, že najnovšie údaje ukazujú, že USA „zatvárajú kapitolu inflácie“, ktorá sa teraz „vracia na normálnu úroveň“.
Zatiaľ čo inflácia sa vracia k cieľu, predstavitelia Fedu sa viac zameriavajú na stabilizáciu trhu práce.
V júli, keď boli zverejnené slabšie údaje o zamestnanosti, sa zvýšili obavy z možného hospodárskeho poklesu, čo viedlo k špekuláciám o väčšom znížení sadzieb v septembri. Tieto očakávania sa však v posledných týždňoch zmiernili.
Údaje za august ukázali, že zamestnávatelia v USA vytvorili 142 000 nových pracovných miest, čo je výrazný nárast oproti revidovanej hodnote 89 000 za júl, ale stále pod predpokladmi analytikov.
Predstavitelia Fedu naznačili, že výraznejšie zhoršenie situácie na trhu práce by mohlo viesť k agresívnejšiemu znižovaniu sadzieb.
Minulý týždeň John Williams z New Yorkského Fedu a guvernér Fedu Christopher Waller zdôraznili, že recesia pre najväčšiu svetovú ekonomiku zatiaľ nie je pravdepodobná.
Európska centrálna banka (ECB) znížila úrokové sadzby o 60 bázických bodov percentuálneho bodu na 3,65 % v reakcii na klesajúcu infláciu v eurozóne a signály, že ekonomika tohto bloku môže čeliť stagnácii.
Prezidentka ECB Christine Lagarde oznámila, že rozhodnutie znížiť základnú depozitnú sadzbu druhýkrát tento rok bolo prijaté jednomyseľne, na rozdiel od júnového rozhodnutia, kde sa vyskytol nesúhlas zo strany šéfa rakúskej centrálnej banky Roberta Holzmanna.
Lagarde uviedla, že najnovšie údaje o inflácii „nám dávajú dôveru, že smerujeme k nášmu cieľu“, čím odkázala na 2-percentný inflačný cieľ ECB.
Inflácia v eurozóne v auguste spomalila na trojročné minimum 2,2 %, pričom v júli bola ešte na úrovni 2,6 %. Klesajúca priemyselná produkcia v Nemecku a Taliansku taktiež vyvoláva obavy, že hospodárstvo eurozóny po krátkom raste na začiatku roka spomaľuje.
„Tlak na rast miezd sa zmierňuje a zisky čiastočne tlmia vplyv vyšších miezd na infláciu,“ uviedla ECB vo štvrtok. „Finančné podmienky zostávajú prísne a hospodárska aktivita je stále utlmená, čo odráža slabú súkromnú spotrebu a investície.“
Lagarde naznačila, že ďalšie znižovanie sadzieb je možné, ale znížila očakávania, že k tomu dôjde už na najbližšom zasadnutí v októbri. Povedala, že „relatívne krátky čas“ do tohto termínu a očakávaný pokles inflácie v septembri znamenajú, že ECB sa nebude riadiť len jediným ukazovateľom.
V nových štvrťročných projekciách ECB predpovedala rast ekonomiky o 0,8 % pre tento rok, čo je mierne nižšie ako júnová predpoveď 0,9 %. Pre rok 2025 znížila odhad rastu z 1,4 % na 1,3 %, pričom ako dôvod uviedla slabší príspevok domáceho dopytu v nasledujúcich štvrťrokoch.
Centrálna banka ponechala svoju prognózu inflácie na tento rok na úrovni 2,5 % a pre budúci rok na 2,2 %. Mierne však zvýšila svoju predpoveď jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa energie a potraviny, na 2,9 % pre tento rok.
ECB taktiež oznámila kroky na prípravu prípadného zvýšenia dopytu komerčných bánk po pôžičkách od nej.
Znižuje rozdiel medzi tým, koľko účtuje bankám za požičiavanie a koľko im platí za ukladanie prostriedkov, z 0,5 percentuálneho bodu na 0,15 bodu.
Európska komisia zamietla ponuky čínskych výrobcov elektrických vozidiel na úpravu cien, aby sa vyhli výrazne vyšším clám pred kľúčovými rokovaniami medzi Pekingom a Bruselom, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň.
Tieto clá boli oznámené po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, ktoré začala predsedníčka komisie Ursula von der Leyen, čo výrazne zhoršilo obchodné vzťahy medzi 27-člennou EÚ a Čínou, druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Podľa predstaviteľov EÚ sú clá nevyhnutné na ochranu európskych výrobcov pred lacnými čínskymi elektrickými vozidlami, ktoré podľa nich Peking nespravodlivo dotuje.
Olof Gill, hovorca pre obchod Európskej komisie, vo štvrtok (12.09.2024) uviedol, že komisia zamietla „ponuky na cenové úpravy“ od viacerých čínskych výrobcov áut, no dodal, že Európa zostáva „otvorená pre vyjednané riešenie“.
Členské štáty EÚ budú hlasovať o clách na čínske elektrické vozidlá do konca októbra.
Rozhodnutie odmietnuť ponuky čínskych výrobcov áut prichádza v čase, keď v rámci EÚ narastajú nezhody ohľadom Číny, kvôli obavám z nákladnej obchodnej vojny odvetného charakteru.
Čínsky minister obchodu Wang Wentao sa budúci týždeň stretne s eurokomisárom pre obchod Valdisom Dombrovskisom v Bruseli.
EÚ navrhla clá na čínske elektrické vozidlá vo výške až 50 %, v nadväznosti na rozhodnutie USA zvýšiť clá až na takmer 100 %.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu vyhlásil, že jeho krajina „prehodnocuje“ svoj postoj k clám EÚ, čo posunulo Španielsko bližšie k Nemecku, ktoré lobuje za to, aby členské štáty tieto opatrenia odmietli.
Čína kritizovala navrhované clá ako prejav rastúceho západného protekcionizmu, ktorý podľa nej oslabuje globálny boj proti zmene klímy.
Od začiatku vyšetrovania zo strany Bruselu otvoril Peking protiopatrenia vo forme antidumpingových vyšetrovaní na európske mliečne výrobky, koňak a bravčové mäso a podal sťažnosť na WTO. Tieto kroky zdôrazňujú ochotu Číny zasiahnuť citlivé záujmy kľúčových členských štátov EÚ.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management
Príspevok Týždeň v skratke: ECB znižuje úrokové sadzby na 3,65 % je zobrazený ako prvý na HABERL.
]]>