Týždeň v skratke: Amerika na pokraji shutdownu. Politika verzus realita
Spojené štáty americké sa ocitli na hranici prvého vládneho shutdownu od roku 2018 a dôvod je rovnaký ako vždy, politický pat medzi republikánmi a demokratmi. Rokovania v Senáte nepriniesli kompromis a namiesto technického riešenia financovania vlády sa rozprúdil ostrý politický boj. Republikánsky návrh na krátkodobé udržanie výdavkov nezískal potrebnú podporu a rovnako dopadla aj demokratická alternatíva. Výsledkom je situácia, v ktorej federálna vláda od stredy čelí hrozbe paralyzovania svojich činností.
To, čo by mohlo byť bežným rokovaním o rozpočtových položkách, prerástlo do otvoreného mocenského zápasu. Republikáni chcú demonštrovať tvrdosť a obmedziť výdavky na federálnu byrokraciu, kým demokrati sa snažia ochrániť sociálne programy, najmä dotácie na zdravotné poistenie. Do diskusie vstupuje aj prezident Donald Trump, ktorý nielenže obviňuje demokratov za neúspech rokovaní, ale zároveň naznačuje, že je pripravený využiť shutdown ako príležitosť na „veľké prepúšťania“ vo federálnej správe.
Ekonomické dopady shutdownu môžu byť masívne. Podľa odhadov Rozpočtového úradu Kongresu by sa dočasné zastavenie činnosti vlády dotklo približne 750-tisíc federálnych zamestnancov a stálo by ekonomiku okolo 400 miliónov dolárov denne. Aj keď sa časti škôd zvyčajne podarí neskôr získať späť, nie všetky straty sa kompenzujú – pri poslednom shutdown-e krajina prišla nenávratne o tri miliardy dolárov. Okrem toho každý deň neistoty podkopáva dôveru investorov a domácností v stabilitu americkej ekonomiky.
Situácia ukazuje hlbší problém než len rozdelenie moci medzi dvoma stranami. USA sa dostali do začarovaného kruhu, kde sa rozpočet stal politickou zbraňou namiesto nástroja správy verejných financií. Vyhlásenia lídrov, ostré útoky na sociálnych sieťach a blokády v Kongrese neponúkajú riešenia, len prehlbujú frustráciu bežných Američanov. Shutdown sa tak stáva symbolom neschopnosti politických elít kompromisne spravovať krajinu.
Pre občanov to prináša oneskorené dávky, obmedzené služby a rastúcu obavu o stabilitu štátu. Pre svetových investorov je to zase varovný signál, že americká politika je čoraz viac paralyzovaná vnútornými zápasmi. A pre samotnú demokraciu je to bolestivé zrkadlo – kompromis, ktorý by mal byť jej základom, sa stáva takmer nedosiahnuteľným luxusom.
Inflácia v eurozóne opäť nad cieľom ECB: ďalšie znižovanie sadzieb sa vzďaľuje
Inflácia v eurozóne v septembri stúpla na 2,2 percenta, čím po prvýkrát od apríla prekročila cieľ Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni 2 percent. Rýchly odhad zverejnený v stredu (01.10.2025) sa presne zhoduje s očakávaniami analytikov a signalizuje, že obdobie postupného uvoľňovania menovej politiky sa pravdepodobne končí. Trhy aj ekonómovia počítajú s tým, že ECB ponechá úrokové sadzby nezmenené už tretíkrát po sebe, keď sa jej predstavitelia zídu na zasadnutí koncom októbra.
Rast cien pritom podporuje názor, že centrálni bankári sa približujú k záveru svojho cyklu znižovania sadzieb. Septembrová inflácia potvrdzuje opatrnosť ECB aj rezervovaný prístup trhov k ďalším uvoľňujúcim krokom.
ECB od júna 2024 v ôsmich krokoch znížila náklady na úvery na polovicu pôvodnej úrovne, no signály z trhu jasne ukazujú, že dynamika ďalších poklesov sa zastavila. Obchodná dohoda medzi EÚ a USA, uzavretá v lete, prispela k tomu, že investori svoje očakávania postupného znižovania výrazne obmedzili. Podľa derivátových kontraktov je dnes pravdepodobnosť ďalšieho štvrťpercentného poklesu sadzieb do budúceho roka nižšia než 50 percent.
Šéfka ECB Christine Lagardeová už v septembri vyhlásila, že inflácia sa nachádza „tam, kde ju chcú mať“. Potvrdzujú to aj dáta o jadrovej inflácii, ktorá po očistení o volatilné ceny potravín a energií zostala stabilná na úrovni 2,3 percenta. Ešte pozornejšie sledovaná inflácia v sektore služieb, teda ukazovateľ domácich cenových tlakov, ktorý už vyše troch rokov presahuje strednodobý cieľ ECB sa v septembri mierne zvýšila z 3,1 na 3,2 percenta.
Vyššie čísla tak naznačujú, že hoci sa inflácia celkovo stabilizovala, tlak zo služieb a domáceho dopytu zostáva nad hranicou komfortu centrálnych bankárov. To síce potvrdzuje ich doterajší postup, no zároveň otvára priestor pre vyčkávaciu stratégiu. ECB preto môže zostať so svojimi rozhodnutiami opatrná, kým nezíska jasnejší obraz o vývoji cien aj hospodárskej dynamiky v regióne.
Tesla láme rekordy: Predaje, výroba aj energetické riešenia na historickom maxime
Tesla Inc., jeden z najvýznamnejších hráčov na globálnom trhu s elektromobilmi, vo štvrtok (02.10.2025) zverejnila svoje výsledky za tretí štvrťrok, ktoré opäť potvrdili jej silnú pozíciu v odvetví. Automobilka oznámila, že v priebehu troch mesiacov dodala zákazníkom až 497 099 vozidiel, čím prekonala očakávania analytikov aj investorov. Takýto výsledok nie je len prejavom silného dopytu, ale aj schopnosti Tesly pružne reagovať na výzvy v dodávateľských reťazcoch, ktoré stále ovplyvňujú automobilový trh na celom svete.
Spoločnosť zdôraznila, že nejde o jediný rekord tohto kvartálu. Rovnako pôsobivé čísla dosiahla aj v oblasti energetických riešení, keď nasadila celkovo 12,5 GWh úložiskových produktov. Ide o historicky najvyšší výsledok, ktorý jasne ukazuje, že Tesla nechce byť iba výrobcom elektromobilov, ale postupne sa mení na komplexnú technologickú firmu v oblasti obnoviteľnej energie a udržateľného rozvoja.
Výrobná kapacita Tesly sa v treťom štvrťroku prejavila v podobe 447 450 vyrobených automobilov. Väčšinu z nich tvorili modely Tesla 3 a Tesla Y, ktoré spolu dosiahli 435 826 kusov, čo je dôkazom ich neustálej popularity medzi zákazníkmi na všetkých kontinentoch.
Odborníci pripomínajú, že k rekordným číslam mohli prispieť aj stimulačné opatrenia v Spojených štátoch, konkrétne kredit na nákup elektromobilov, ktorý platil len do konca septembra. Mnohí zákazníci preto urýchlili rozhodnutie o kúpe a Tesla tak dokázala tieto objednávky premietnuť do svojich výsledkov ešte pred koncom kvartálu.
Analytici zdôrazňujú, že Tesla postupne rozširuje svoje pôsobenie aj za hranice výroby áut. Projekty v oblasti solárnej energie, masívne investície do batériových technológií a rozvoj riešení pre celosvetovú energetickú infraštruktúru naznačujú, že firma pod vedením Elona Muska chce zohrať významnú úlohu aj v transformácii energetických systémov.
Rekordné čísla z tretieho štvrťroka teda nie sú len okamžitým úspechom, ale aj jasným signálom, že Tesla dokáže spájať dva kľúčové smery, masovú výrobu a predaj elektromobilov a zároveň expanziu do odvetví, ktoré budú určovať budúcnosť energetiky. To je kombinácia, ktorá zaujíma nielen zákazníkov, ale aj investorov hľadajúcich dlhodobý rast.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management