Týždeň v skratke: Silný rast ziskov a ambiciózne plány Netflixu
Silný rast ziskov a ambiciózne plány Netflixu na ďalšie mesiace
Streamovacia spoločnosť Netflix prekvapila investorov výrazným navýšením očakávaných tržieb na zvyšok tohto roka, za čo vďačí nielen oslabeniu amerického dolára, ale aj stúpajúcemu záujmu o reklamu a rastu počtu predplatiteľov. Za druhý štvrťrok spoločnosť vykázala čistý zisk vo výške 3,1 miliardy dolárov, čo znamená nárast o 45% v porovnaní s minulým rokom. Tržby vzrástli na 11 miliárd dolárov a zisk na akciu dosiahol 7,19 USD, čo prekonalo dokonca aj očakávania Wall Street.
Dynamiku rastu podporilo najmä vydanie tretej série megahitu Squid Game, vysoko hodnotený titul Adolescence a populárne živé športové prenosy. Netflix očakáva, že práve kombinácia slabšieho dolára (ktorý zvyšuje hodnotu príjmov zo zahraničia) a silnejúceho rastu reklám aj počtu predplatiteľov stanovia nové rekordy vo výnosoch.
Pre rok 2025 Netflix navýšil svoj odhad tržieb na rozmedzie 44,8 až 45,2 miliardy dolárov, pričom ešte v predchádzajúcich odhadoch počítal s nižšou sumou. Firma predpokladá, že príjmy z reklamy sa v roku 2025 takmer zdvojnásobia na približne 3 miliardy dolárov. Netflix uviedol, že všetky regióny zaznamenali medziročný rast tržieb, pričom najsilnejší bol práve v USA a Kanade vďaka nedávnemu zvýšeniu cien.
Zaujímavosťou je tiež expanzia v oblasti živého vysielania, kde Netflix získal vysielacie práva na WWE Raw či americký futbal NFL, ktoré významne prispeli k udržaniu a rastu predplatiteľov. Spoločnosť zároveň prejavila záujem spolupracovať s poprednými tvorcami obsahu, vrátane tých z YouTube. Generálny riaditeľ Ted Sarandos zdôraznil, že „Netflix chce spolupracovať s najlepšími kreatívcami sveta bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.“
Netflix už prestal zverejňovať presný počet nových predplatiteľov za každý štvrťrok, čo bola kedysi kľúčová metrika, no ubezpečuje trhy, že rast pokračuje silným tempom. Do konca roka plánuje predstaviť očakávaný záver Stranger Things, film Happy Gilmore 2 s Adamom Sandlerom či druhú sériu Wednesday, čo by malo pokračovať v pozitívnom trende rastu a záujmu o platformu.
EÚ a USA hľadajú cestu k zníženiu ciel na autá: Nový návrh má prekonať obchodné napätia
Európska únia sa v rokovaniach s USA vracia k jednoduchšiemu návrhu na vzájomné znižovanie ciel na automobily, pričom upustila od zložitého systému vyrovnávania ciel, ktorý pôvodne žiadali nemecké automobilky.
Podľa najnovšieho návrhu zo strany EÚ by únia zrušila svoje 10-percentné clo na dovoz amerických áut, ak by vláda prezidenta Trumpa znížila vlastné clá na túto oblasť pod hranicu 20 percent.
Ide o ďalší pokus Bruselu prekonať najväčšiu prekážku v rokovaniach o transatlantickej obchodnej dohode, ktorá má stabilizovať vzťahy po tom, čo prezident Trump zaviedol nové clá na zahraničné autá a súčiastky v marci a navrhol aj „recipročné clá“ na väčšinu tovarov.
Tieto recipročné clá, ktoré sa nenavyšujú nad sektorové clá, by sa mohli zvýšiť z 10 na 30 percent pre vozidlá z EÚ, ak sa obe strany nedohodnú do 1. augusta.
Dve osoby oboznámené s rokovaniami uviedli, že USA zvažujú zníženie svojich ciel na automobily na 17,5 percenta, ak by EÚ svoje clá znížila na nulu. Európska komisia, ktorá zodpovedá za obchodnú politiku EÚ, tiež požaduje nižšie colné kvóty pre niektoré typy vozidiel.
Táto zmena v prístupe prichádza po týždňoch náročných rozhovorov, ktoré viedol nemecký automobilový sektor. Ten pôvodne navrhoval tzv. systém vyrovnávania ciel, ktorý by umožnil výrobcom započítať colné poplatky na dovozené autá, ak zároveň vyvážajú automobily z USA.
Rokovania pritom spôsobujú napätie nielen medzi EÚ a USA, ale aj medzi Nemeckom a ostatnými členskými štátmi EÚ. Nemecký kancelár Friedrich Merz žiadal dohodu, ktorá by ochránila nemecký automobilový priemysel pred Trumpovými clami.
Nemecké automobilky, ako BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen, spolu so švédskou automobilkou Volvo Cars, pôvodne presadzovali mechanizmus, ktorý by im umožnil dovážať auto do USA bez cla za každé auto, ktoré z Ameriky vyvezú. Tento návrh bol však nahradený schémou, kde by sa uplatňovalo kreditovanie podľa podielu amerických súčiastok vo vyvážaných vozidlách, ktoré by sa potom mohlo využiť na dovoz týchto súčiastok do EÚ.
Aj keď by clá klesli pod 20 percent, generálny riaditeľ Volvo Cars Håkan Samuelsson uviedol, že exportné kredity sú pre firmu nevyhnutné: „Práve Nemecko a Švédsko sú hlavnými exportérmi áut do USA. Ostatné krajiny EÚ majú v tomto smere menší podiel, takže si pripadáme trochu osamelo.“
Generálny riaditeľ BMW Oliver Zipse dodal: „Snažili sme sa v diskusiách jasne vysvetliť, že ak ohrozíte tento exportný model, stratí na tom aj americká ekonomika.“
Podľa správy z minulého týždňa malo niekoľko ďalších členských štátov EÚ výhrady voči pôvodnému návrhu, pretože obávali, že ich automobilky, ktoré nevlastnia továrne v USA, budú oproti nemeckej konkurencii znevýhodnené.
Podľa dvoch predstaviteľov bola najjednoduchšou cestou práve úplná nulová tarifa, ktorú by Trump mohol ľahko oznámiť verejnosti.
Niektoré prekážky však pretrvávajú, americké autá musia spĺňať odlišné bezpečnostné štandardy a voči veľkým motorom, na ktoré sa americkí výrobcovia špecializujú, platia v EÚ vysoké dane.
Únia je ochotná uznávať americké laboratóriá na testovanie vozidiel pre európsky trh, avšak vozidlá musia aj tak splniť prísne európske požiadavky.
Rokovania tiež narážajú na ďalšie sporné témy – EÚ žiada výnimku zo sektorových ciel, ktoré Trump navrhuje na lieky a polovodiče, a zároveň odmieta plánované 17-percentné clo na poľnohospodárske produkty.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management