Týždeň v skratke: Trumpova obchodná vojna – nová výzva pre rozvíjajúce sa ekonomiky 

Trumpova obchodná vojna: Nová výzva pre rozvíjajúce sa ekonomiky 

Obchodná vojna, ktorú rozpútal americký prezident Donald Trump, predstavuje pre rozvíjajúce sa trhy ešte väčšiu výzvu, než akú zažili počas pandémie Covid-19 pred piatimi rokmi. Na túto skutočnosť upozornila Gita Gopinathová, zástupkyňa riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF). 

Podľa Gopinathovej je vplyv nových ciel na rozvíjajúce sa ekonomiky a globálne trhy veľmi nepredvídateľný, čo sťažuje úlohu centrálnych bánk pri podpore hospodárstva. „Na začiatku pandémie všetky centrálne banky rýchlo uvoľňovali menovú politiku, no tentoraz má šok rôznorodé dopady,“ uviedla.  

Zatiaľ čo americká centrálna banka zvažuje, či znížiť úrokové sadzby až po tom, čo sa uistí, že clá nevyvolajú ďalšiu vlnu inflácie, rozvíjajúce sa trhy čelia skôr poklesu dopytu, čo znamená pomalší rast aj infláciu. Situácia je tak odlišná od obdobia pandémie, keď centrálne banky znižovali úroky a spúšťali programy nákupu dlhopisov, aby podporili ekonomiku. 

Gopinathová varuje, že pri takomto rozchode v menovej politike môže dôjsť k sprísneniu globálnych finančných podmienok, na ktoré sú rozvíjajúce sa trhy obzvlášť citlivé. 

Za posledné dva mesiace však meny a akcie rozvíjajúcich sa krajín opäť posilnili, keď investori očakávajú, že centrálne banky budú môcť podporiť svoje ekonomiky aj napriek riziku, že vyššie úroky v rozvinutých krajinách odčerpajú kapitál. Index MSCI rozvíjajúcich sa trhov (bez Číny) stúpol od začiatku apríla o takmer 20 %. Mexické peso, juhokórejský won či juhoafrický rand posilnili o viac ako 5 %, keď investori opustili americký dolár. 

Napriek tomu OECD varuje, že riziko nestabilných kapitálových tokov v rozvíjajúcich sa ekonomikách rastie. Ak by sa zhoršili vyhliadky alebo globálna nálada, mohlo by to viesť k oslabeniu miestnych mien a vyšším nákladom na financovanie. 

Aj keď USA a Čína nedávno dočasne znížili clá, Trump následne obvinil Peking z porušenia dohody a oznámil zdvojnásobenie ciel na oceľ a hliník na 50 %, čím opäť vystupňoval obchodnú vojnu. 

Ekonomickí experti upozorňujú, že clá a nižší dopyt z USA môžu mať negatívny vplyv na rozvíjajúce sa trhy, najmä ak úrokové sadzby v USA zostanú na vysokých úrovniach. Tradične slabší dolár znamenal pre rozvíjajúce sa trhy menej exportov, ale lacnejšie financovanie. Teraz však majú slabší export, no financovanie je stále drahé. 

Odolnosť rozvíjajúcich sa ekonomík ovplyvňuje aj rastúci význam kryptomien. Gopinathová upozorňuje, že prudký nárast používania kryptomien, najmä stablecoinov, môže ohroziť miestne finančné inštitúcie a vyvolať odlev kapitálu z domácich mien. 

Napriek tomu, že centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín si v posledných rokoch vybudovali dôveru a prešli na inflačné ciele, globálne faktory na ne stále pôsobia silnejšie než na vyspelé ekonomiky.  

Súboj Trumpa a Muska otrasol trhmi 

Hodnota Tesly zaznamenala vo štvrtok (05.06.2025) najväčší jednodňový prepad v histórii firmy. Dôvodom bol vyostrený konflikt medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom, ktorý spustil masívny výpredaj akcií automobilky. 

Akcie Tesly klesli o viac než 14 %, čím trhová kapitalizácia spoločnosti prišla o neuveriteľných 153 miliárd dolárov. Situáciu vyhrotil samotný americký prezident, keď na svojej platforme Truth Social naznačil, že by mohol ukončiť vládne kontrakty a dotácie pre Muskove firmy. „Najjednoduchší spôsob, ako ušetriť miliardy dolárov v našom rozpočte, je zrušiť Elonove vládne dotácie a zmluvy,“ napísal Trump. 

Tento pokles znamená, že od začiatku roka stratili akcie Tesly už 25 % svojej hodnoty. 

Spor medzi dvoma vplyvnými mužmi sa odohrával aj verejne, Musk opakovane útočil na Trumpa na svojej sieti X, zatiaľ čo Trump označil Muska za „čoraz menej znesiteľného“, hoci v minulosti boli blízkymi spojencami. 

Výpredaj Tesly sa preniesol aj na širšie americké akciové trhy. Index S&P 500 klesol o 0,5 % a technologický Nasdaq Composite o 0,8 %.  

Pre investorov Tesly boli posledné mesiace ako na horskej dráhe. Akcie prudko rástli po Trumpovom znovuzvolení, no od polovice decembra do marca oslabovali v dôsledku Trumpovej obchodnej vojny a celkového výpredaja na trhoch. 

Zatiaľ čo Tesla klesala, akcie konkurentov Muskovej vesmírnej firmy SpaceX a jej satelitnej siete Starlink rástli.  

Muskove spory s Trumpom prichádzajú v čase, keď jeho verejné vystupovanie v európskej politike a podpora krajnej pravice prispievajú k poklesu predaja áut Tesly v Európe. 

Analytici z JPMorgan už v marci upozorňovali, že takýto rýchly prepad hodnoty značky je v automobilovom priemysle bezprecedentný. Muskovo pôsobenie na čele „Ministerstva vládnej efektivity“, kde presadzoval škrty vo federálnych výdavkoch, vyvolalo ďalšiu vlnu kritiky. Na konci mája sa Musk tejto funkcie vzdal a ako dôvod uviedol negatívny dopad na svoje firmy. 

Niektorí investori tvrdia, že trh mal roztržku medzi Muskom a Trumpom predvídať, napriek ich predchádzajúcemu priateľskému vzťahu. 

Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management