Týždeň v skratke: Umelá inteligencia a cloud poháňajú rekordný rast
Alphabet prekonal očakávania
Spoločnosť Alphabet, materská firma Google, opäť dokázala, že patrí medzi svetovú technologickú špičku, za druhý štvrťrok 2025 prekonala očakávania analytikov a zaznamenala prudký rast tržieb aj zisku. Čistý zisk sa medziročne zvýšil o 19 % na 28,2 miliardy dolárov a celkové tržby vzrástli o 14 % na 96,4 miliardy dolárov. Za týmto pôsobivým výsledkom stojí najmä integrácia umelej inteligencie do produktov a explodujúci dopyt po cloudových službách.
Kľúčové segmenty spoločnosti potvrdili svoju silnú pozíciu, jadro podnikania v oblasti vyhľadávania a reklamy prinieslo 54,2 miliardy dolárov, čo je medziročný nárast o 12 %. Segment Google Cloud zaznamenal dokonca 32 % rast a tržby dosiahli 13,6 miliardy dolárov, čo je najrýchlejší rast medzi hlavnými piliermi firmy.
Umelá inteligencia sa postupne stáva hlavnou hnacou silou inovácií. Nové AI nástroje, ako AI Mode či AI Overviews, zvýšili angažovanosť používateľov a objem vyhľadávania. AI Overviews využíva vyše 2 miliardy ľudí mesačne a AI Mode už používa 100 miliónov užívateľov v USA a Indii. Google zároveň výrazne investuje do AI infraštruktúry, tento rok do nej plánuje vložiť rekordných 85 miliárd dolárov, čo je o 10 miliárd viac než pôvodne zamýšľal a výrazne viac ako minulý rok.
Aj napriek obavám, že AI funkcie vo vyhľadávaní by mohli oslabiť príjmy z reklamy, sa zatiaľ nič také nepotvrdilo. Google zostáva dominantný, zabezpečuje približne 90 % všetkých svetových internetových vyhľadávaní a generuje až 56 % celkových príjmov spoločnosti.
Silná konkurencia technologických gigantov ako Amazon, Microsoft či Meta núti Alphabet ešte viac investovať do vývoja a infraštruktúry. To zvyšuje tlak na návratnosť týchto investícií a zároveň vyvoláva otázky, či bude ich obrovský rozsah v blízkej budúcnosti dostatočne zhodnotený. Ďalšou výzvou je rastúci boj o špičkových odborníkov na umelú inteligenciu v Silicon Valley.
Výnimočné finančné výsledky však sprevádza tieň, Alphabet čelí sérii antitrustových súdnych sporov v USA za údajné monopolné praktiky. Sudcovia v najbližšom období rozhodnú, či bude musieť spoločnosť zmeniť svoje dohody s Apple, zdieľať užívateľské údaje s konkurenciou alebo prípadne predať časť svojho reklamného biznisu.
Napriek týmto výzvam však Alphabet jasne ukazuje, že prepojením umelej inteligencie so svojimi kľúčovými produktmi dokáže inovovať, rásť a udržiavať si silné postavenie na globálnom trhu.
JPMorgan mieri do krypta: Najväčšia americká banka plánuje úvery kryté bitcoinom a ethereom
JPMorgan Chase zvažuje revolučný krok, v blízkej budúcnosti by mohla začať poskytovať pôžičky zabezpečené kryptomenami svojich klientov, napríklad bitcoinom či ethereom. Tento posun je jasným dôkazom toho, že digitálne aktíva si nachádzajú cestu do hlavného prúdu tradičných financií a veľké banky ich už prestávajú ignorovať..
Ešte pred pár rokmi vystupoval generálny riaditeľ JPMorgan Jamie Dimon proti bitcoinu ostro a označoval ho za „podvod“ určený len pre zločincov. Dokonca pohrozil prepustením každého obchodníka banky, ktorý s kryptomenou obchodoval. Jeho postoj ale odrádzal časť potenciálnych klientov, ktorí stavili na krypto alebo v ňom vidia dlhodobý potenciál. V poslednom období však Dimon zjemnil svoj tón a deklaroval, že “každý má právo bitcoin nakupovať,” aj keď sám ho nepodporuje.
Ak JPMorgan svoje plány uskutoční, pôjde o ďalší krok po úspešnom testovaní pôžičiek krytých ETF fondmi s expozíciou na kryptomeny. Toto by však znamenalo, že banka začne prijímať skutočné kryptomeny ako záruku, čím by predstihla viacerých svojich konkurentov ako Goldman Sachs, ktorí stále kryptomeny ako kolaterál neakceptujú.
Celý projekt je však stále vo fáze príprav a banka dôkladne analyzuje technické aj legislatívne detaily. Medzi kľúčové výzvy patrí spôsob, ako naložiť s kryptomenami klientov pri nesplatení úveru. JPMorgan drží kryptomeny mimo svojej súvahy a pravdepodobne využije služby externého správcu, napríklad burzu Coinbase, ktorý bude digitálne aktíva držať v bezpečí.
Tento vývoj prichádza v čase, keď regulačné prostredie v USA začína byť voči kryptomenám priaznivejšie a veľké banky sa tak snažia ponúkať produkty zodpovedajúce rastúcemu záujmu o digitálne aktíva. Okrem toho, americký Kongres nedávno schválil zákon upravujúci stablecoiny, ktorých hodnota sa viaže na dolár alebo iné tradičné aktíva, čo považujú banky za dôležitý krok smerom k bezpečnejšiemu obchodovaniu s digitálnymi menami.
JPMorgan je aktívna aj v inováciách, už v roku 2019 vytvorila vlastný digitálny token JPM Coin a teraz rozbieha blockchainové riešenia na zefektívnenie finančných tokov medzi globálnymi klientmi. Celý tradičný finančný sektor tak eviduje zásadný posun v prístupe ku kryptu, z odmietania na aktívnu adopciu nových technológií a produktov pre klientov.
ECB vyčkáva s úrokovými sadzbami
Európska centrálna banka ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni 2,15%, pričom sa nachádza v období vyčkávania pred dôležitým termínom rozhodujúcich obchodných rokovaní medzi EÚ a USA v auguste. Tento krok bol v súlade s očakávaniami analytikov po tom, čo prezidentka ECB Christine Lagardeová už pred mesiacom signalizovala, že cyklus znižovania sadzieb sa blíži ku koncu. Vo štvrtok Lagardeová potvrdila, že vedenie banky sa jednomyseľne zhodlo na zachovaní sadzieb a zdôraznila, že bankári sledujú ďalší vývoj s maximálnou pozornosťou. Riziká pre ekonomický rast podľa nej zostávajú skôr na strane poklesu, avšak priaznivý priebeh obchodných rokovaní by mohol vyhliadky zlepšiť.
Lagardeová tiež zopakovala, že „sa nachádzame v dobrej pozícii“, keďže inflácia v eurozóne dosiahla cieľ ECB na úrovni 2% a ekonomický rast sa vyvíja priaznivo. Úlohou centrálnej banky teraz podľa nej je analyzovať budúci vývoj, pričom šoky spôsobené výnimočným rastom inflácie v predchádzajúcich rokoch už boli prekonané. Finančné trhy na správu reagovali poklesom očakávaní ďalšieho zníženia sadzieb do konca roka.
Napätie však ostáva, keďže americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením recipročných ciel až do výšky 30% na európske tovary od 1. augusta v prípade neúspechu rokovaní. Zároveň sa však čoraz viac rysuje kompromis v podobe 15% sadzby na európsky export do USA. Brusel prejavuje snahu dosiahnuť dohodu, ale pripravil si aj odvetné opatrenia, ak by rokovania zlyhali. Zavedenie ciel by mohlo opäť zvýšiť infláciu v eurozóne a oslabiť rast.
Na otázku, či by rýchla obchodná dohoda mohla otvoriť diskusie o zvýšení sadzieb, Lagardeová odpovedala, že budúcnosť ukáže, aký vývoj bude vhodný. Ekonomický analytik Mark Wall z Deutsche Bank uviedol, že ak by sa neistota v oblasti obchodu rozptýlila, mohla by sa kombinácia silnej ekonomiky a fiškálnych stimulov premietnuť do tlakov na rast inflácie a do úvah o opätovnom zvyšovaní sadzieb.
Rozhodnutie ECB ponechať sadzby je prvé takéto za posledný rok. Predchádzajúce znižovanie, ktoré banku priviedlo na najnižšie sadzby od roku 2022, bolo siedme v poradí. Očakávania úspechu v rokovaniach EÚ-USA a zlepšeného výhľadu rastu prispeli k rastu európskych akcií a k nárastu výnosov nemeckých dlhopisov.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management