Týždeň v skratke: Warren Buffett odchádza z čela Berkshire Hathaway
Warren Buffett, legendárny „Veštec z Omahy“ a najznámejší investor sveta, po viac ako šesťdesiatich rokoch opúšťa pozíciu šéfa Berkshire Hathaway. Na čelo investičného giganta navrhne Grega Abela, čím otvára novú kapitolu v histórii jednej z najúspešnejších spoločností všetkých čias. Buffettov odchod znamená koniec éry, ktorá navždy zmenila svet financií aj amerického podnikania.
Warren Buffett odchádza z čela Berkshire Hathaway
Warren Buffett, jeden z najznámejších investorov sveta, po viac ako šesťdesiatich rokoch oznámil svoj odchod z vedenia spoločnosti Berkshire Hathaway. Tento 94-ročný „Veštec z Omahy“ počas výročného stretnutia akcionárov prekvapil všetkých prítomných, keď prezradil, že na konci tohto roka navrhne za svojho nástupcu Grega Abela, súčasného viceprezidenta pre nepoisťovacie aktivity firmy.
Buffett zdôraznil, že je čas, aby vedenie spoločnosti prevzal niekto mladší, pričom Greg Abel je podľa neho ideálnou voľbou. O svojom rozhodnutí dopredu neinformoval ani samotného Abela, ani ostatných členov správnej rady, výnimkou boli len jeho dve deti, ktoré sú tiež členmi rady. Buffett však plánuje zostať spoločnosti nablízku ako poradca a podporiť plynulý prechod vedenia.
Akcie Berkshire Hathaway dosahujú historické maximá a spoločnosť dnes vlastní takmer 200 rôznych firiem v rozmanitých odvetviach, od poisťovníctva cez železnice až po potravinárstvo. Buffett, ktorý kúpil Berkshire v roku 1965 ako textilnú spoločnosť, vybudoval z nej globálny investičný gigant. Sám ubezpečil akcionárov, že svoje akcie neplánuje predávať, ale ich bude postupne darovať.
Buffettov odchod prichádza v období, keď firma prosperuje a jej úspechy sú dôkazom jeho mimoriadneho investičného talentu. Napriek obrovskému majetku si Buffett zachoval skromný životný štýl a symbolický plat, čo z neho robí výnimočnú osobnosť amerického biznisu. Po smrti svojho dlhoročného partnera Charlieho Mungera v roku 2023 sa špekulácie o jeho odchode zintenzívnili, teraz je už všetko jasné.
V Omahe, kde sa každoročne stretávajú desaťtisíce akcionárov, vypukol po oznámení búrlivý potlesk. Buffettov odchod tak znamená začiatok novej kapitoly v histórii Berkshire Hathaway, ktorá bude pokračovať pod vedením Grega Abela.
Fed ponecháva úrokové sadzby nezmenené: Neistota okolo ciel brzdí rozhodnutia
Americký Federálny rezervný systém (Fed) sa rozhodol už tretíkrát po sebe nezmeniť úrokové sadzby, keďže čelí zvýšenej neistote spôsobenej novými clami prezidenta Donalda Trumpa. Centrálna banka ponechala základnú sadzbu v rozmedzí 4,25 % až 4,5 % a upozornila, že riziko vyššej inflácie aj nezamestnanosti vďaka obchodným opatreniam rastie.
Predseda Fedu Jerome Powell po zasadnutí vyhlásil, že americká ekonomika je stále v dobrej kondícii, no nové clá môžu ohroziť hlavné ciele centrálnej banky, stabilné ceny a nízku nezamestnanosť. Powell zdôraznil, že Fed nebude konať unáhlene a počká na ďalší vývoj situácie, kým prijme ďalšie rozhodnutia.
Trumpove rozsiahle clá, ktoré boli oznámené začiatkom apríla, by mohli zvýšiť obchodné bariéry v USA na najvyššiu úroveň za viac než sto rokov. Hoci niektoré z nich boli dočasne pozastavené, neistota medzi podnikmi aj spotrebiteľmi rastie. Najnovšie ekonomické údaje ukazujú, že dopyt zostáva silný, no firmy aj domácnosti sa obávajú vplyvu ciel na svoje financie.
Napriek opakovaným výzvam prezidenta Trumpa na zníženie úrokových sadzieb Fed pokračuje v opatrnom prístupe a čaká na jasnejšie signály z ekonomiky. Analytici predpokladajú, že ak sa situácia zhorší, centrálna banka by mohla pristúpiť k zníženiu sadzieb najskôr na jeseň. Výnosy amerických štátnych dlhopisov po oznámení rozhodnutia mierne klesli, zatiaľ čo akciové trhy zostali stabilné.
Powell na záver dodal, že Fed bude naďalej pozorne sledovať vývoj a prispôsobí svoju politiku podľa aktuálnej situácie, pričom prioritou zostáva podpora stabilného rastu a zamestnanosti.
Trumpove kroky oslabujú dolár a dávajú euru šancu zažiariť
Európska únia už dlho túži po tom, aby euro mohlo konkurovať americkému doláru nielen na globálnych trhoch, ale aj ako nástroj menovej nezávislosti v rámci Európy. Najnovšie kroky prezidenta Donalda Trumpa však nečakane vytvorili pre tento cieľ ideálnu príležitosť, ak sa európski lídri odhodlajú konať.
Trumpove clá a nejasná politika jeho administratívy voči doláru vyvolali vlnu neistoty na finančných trhoch. Kým niektorí členovia jeho tímu tvrdia, že silný dolár je pre USA výhodou, iní ho považujú za prekážku pre americký priemysel. Navyše, Trumpove netradičné návrhy, ako napríklad povinná výmena štátnych dlhopisov či poplatky za požičiavanie vláde, ešte viac oslabili dôveru v dolár.
Po zavedení ciel sa investori začali odkláňať od dolára a amerických dlhopisov, čo je nezvyčajné v čase globálnych otrasov. Dôvera v dolár klesá nielen pre obchodné opatrenia, ale aj pre právnu neistotu, ktorú vyvoláva Trumpova administratíva.
Práve teraz by európski lídri mohli využiť túto situáciu a posilniť pozíciu eura. Mohli by napríklad odložiť splácanie spoločného európskeho dlhu, ktorý vznikol po pandémii, a namiesto toho ho priebežne obnovovať. Zároveň by mohli zlúčiť rôzne existujúce spoločné dlhy do jedného veľkého a likvidného európskeho dlhopisu, ktorý by sa stal atraktívnym bezpečným aktívom pre globálnych investorov.
EÚ by tiež mohla plánovať financovanie svojich budúcich výdavkov vopred, čím by udržala dostatočne veľký a stabilný objem spoločného dlhu. Takéto opatrenia by znížili náklady na požičiavanie a zároveň by ukázali, že euro je spoľahlivou alternatívou k doláru.
Okrem finančných nástrojov by Európa mala podporovať obchodovanie v eurách, uzatvárať nové obchodné dohody a vytvárať podmienky pre širšie využitie eura v medzinárodnom obchode. Pomôcť by mohla aj digitalizácia meny a zjednotenie kapitálových trhov.
Aj keď politická vôľa zatiaľ chýba, súčasná situácia je jasným signálom, že posilnenie eura by mohlo Európe priniesť väčšiu nezávislosť a globálny vplyv. Stačí len využiť príležitosť, ktorú Trumpova politika nečakane ponúkla.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management