Je možné manipulovať s cenami zlata?
Je manipulácia s cenami zlata skutočnou hrozbou, alebo iba ďalším spomedzi mýtov, ktoré získali popularitu vo finančných a investičných kruhoch? Manipulácia je v tomto kontexte definovaná ako cieľavedomá snaha o kontrolu cien tohto vzácneho kovu. Istá časť svetových investorov do zlata sa domnieva, že ceny tejto komodity sú systematicky manipulované, pričom vo všeobecnosti sa jedná […]
Je manipulácia s cenami zlata skutočnou hrozbou, alebo iba ďalším spomedzi mýtov, ktoré získali popularitu vo finančných a investičných kruhoch?
Manipulácia je v tomto kontexte definovaná ako cieľavedomá snaha o kontrolu cien tohto vzácneho kovu. Istá časť svetových investorov do zlata sa domnieva, že ceny tejto komodity sú systematicky manipulované, pričom vo všeobecnosti sa jedná o tlačenie hodnoty smerom nadol.
Existuje niekoľko variácií tejto teórie, ale všeobecné presvedčenie pojednáva o tom, že drahé kovy ako zlato a striebro sú pod palcom centrálnych a iných veľkých bánk, ktoré využívajú vysokofrekvenčné obchodovanie („high frequency trading; HFT“) a nekryté obchodovanie na krátko („naked short sale“) za cieľom znižovania trhovej ceny týchto kovov. Okrem toho sa na scéne často objavujú aj obavy z nezrovnalostí medzi papierovým a fyzickým zlatom v rámci systémov, akým je napríklad London Bullion Market Association (LBMA) Gold Price.
Prirodzene si nemôžeme dovoliť zabúdať ani na svetové médiá, ktoré pravidelne prichádzajú so svojimi vlastnými konšpiračnými teóriami.
Zatiaľ čo na túto tému doteraz nebolo zamerané dostatočné množstvo akademického výskumu, dostupné empirické údaje naznačujú, že manipulácia s cenami zlata je síce z krátkodobého hľadiska možná, ale v žiadnom prípade nie v dlhodobom časovom horizonte.
Manipulácia s cenami zlata a nekrytý predaj nakrátko
Paul Craig Roberts a Dave Kranzle, ktorí si členmi Inštitútu pre politickú ekonomiku, obchodníkmi s vysoko výnosnými dlhopismi a zakladateľmi spoločnosti Golden Returns Capital, poskytujú pomerne presvedčivé dôkazy o manipulácii s cenou zlata prostredníctvom tajnej dohody medzi americkým Federálnym rezervným systémom (Fed) a niekoľkými ďalšími veľkými bankami.
Títo dobre informovaní obchodníci vyhlásili, že primárnym miestom výkonu manipulačnej činnosti Fedu je newyorská burza Comex. Hlavnými hráčmi pôsobiacimi na tejto burze sú pritom popredné finančné inštitúcie ako HSBC, JP Morgan a Bank Nova Scotia, ktoré spoločne zodpovedajú za veľkú časť objemu obchodovania na tejto burze.
Obchodovanie s futures kontraktmi na burze Comex sa uskutočňuje prostredníctvom systému známeho ako Globex, ku ktorému má prístup každý obchodník vybavený počítačovou platformou určenou na obchodovanie s týmito investičnými derivátmi. Fed okrem burzy Comex manipuluje s cenami cenných kovov aj na omnoho väčšom trhu so zlatom v Londýne, kde denný objem transakcií prekračuje pozoruhodnú hodnotu 24 miliárd dolárov.
Nekrytý predaj nakrátko (niekedy aj „nekryté shortovanie“) jednoducho znamená, že Fed predáva zlato nakrátko bez toho, aby si ho najprv vôbec požičal, alebo prinajmenšom zabezpečil, že vzácny kov je skutočne dostupný na požičiavanie. Táto stratégia sa teda mierne odlišuje od tradičného predaja nakrátko. Fed pravdepodobne pristupuje k takémuto riešenie za cieľom ochrany dolára, pričom bankám zároveň umožňuje spätne nakupovať zlato za nižšie ceny.
Roberts a Kranzle uvádzajú, že sa stretli prinajmenšom s troma prípadmi, v rámci ktorých boli schopní bez akýchkoľvek pochybností identifikovať takúto podozrivú činnosť na burze Comex.
Prvý z týchto prípadov sa odohral v pondelok, 6. januára roku 2014.
V priebehu tohto dňa sa ceny zlata na ázijských a európskych trhoch zvýšili o 15 dolárov, avšak presne o 10:14 sa opätovne náhle prepadli o celých 35 dolárov. Stalo sa tak po tom, ako došlo k predaju viac než 12 000 kontraktov v časovom intervale kratšom ako 60 sekúnd. Toto množstvo v tom čase na tejto burze predstavovalo viac než 10% denného objemu obchodovania. Práve obrovský objem tohto predaja bol faktorom, ktorý potvrdil, že sa jednalo o očividný nekrytý predaj na krátko – 12 000 kontraktov totiž zodpovedá za 1,2 milióna uncí zlata, čo je približne trojnásobok celkového objemu zlata, ktorý bol v tom čase dostupným na burze Comex.
Rovnako podozrivým bol aj celkový charakter tohto predaja. Poctivý obchodník, ktorý sa chystá predať veľkú pozíciu, by sa za normálnych okolností snažil zbavovať svojich kontraktov v priebehu dlhšieho časového obdobia, aby tak efektívne zamaskoval svoju predajnú činnosť a v čom najväčšej miere takýmto spôsobom zabránil priamemu zásahu do vývoja cien komodity. Nedá sa preto pochybovať o tom, že predaj takéhoto obrovského objemu kontraktov v tak krátkom časovom úseku nevyhnutne odkazuje na cieľavedomú stratégiu so zámerom znižovania cien zlata.
Roberts a Kranzle odhalili aj ďalší prípad takejto nekalej činnosti, tentokrát na platforme Globex. Obrovské objemy zlatých futures kontraktov burzy Comex sa od 18. decembra roku 2013 predávali v niekoľkých vlnách prostredníctvom platformy Globex bezprostredne po tom, čo Federálny výbor pre otvorený trh („Federal Open Market Committee; FOMC“) oznámil rozhodnutie znížiť svoje nákupy dlhopisov až o 10 miliárd dolárov mesačne. Zaujímavou skutočnosťou bolo predovšetkým to, že tento scenár sa odohral v čase, keď je digitálny systém obchodovania Globex najmenej aktívny. Celá táto predajná činnosť sa pravdepodobne uskutočnila s cieľom zabrániť tomu, aby správy o znižovaní nákupu dlhopisov zo strany FOMC podnietili zásadný prepad hodnoty dolára, ako aj trhov s akciami a dlhopismi.
Dvojica odborníkov poukazuje na to, že centrálne banky pri viacerých príležitostiach svoje záväzky nesplnili, keď sa na nich v čase potreby obrátil celý národ. To by mohlo naznačovať, že zásoby fyzického zlata v ich trezoroch sú takmer (alebo úplne) vyčerpané. Fed v priebehu roka 2014 prerokoval sedemročnú lehotu na vrátenie 1 500 ton nemeckého zlata, čo opäť naznačovalo, že americká centrálna banka v tom čase nemala k dispozícii celý požadovaný objem.
Podobné diskutabilné prípady majú v konečnom dôsledku tendenciu dodávať dôveryhodnosť teórií, ktorá opisuje manipuláciu cien zlata na trhu prostredníctvom nekrytého predaja nakrátko.
Dlhodobá manipulácia nie je pravdepodobná
Analýza Robertsa a Kranzleho sa zdá byť elegantnou a nadmieru presvedčivou. Existuje veľké pravdepodobnosť toho, že vyššie popísané objemné a rapídne návaly predajnej aktivity sú výsledkom činnosti Fedu či iného veľkého subjektu, ktorý sa cieľavedome snaží znížiť ceny zlata naprieč celým trhom.
Zároveň je však veľmi nepravdepodobné, že akýkoľvek obchodník, vrátane Fedu, by mohol praktizovať nekrytý predaj nakrátko počas dlhšieho časového obdobia. Dôvodom je fakt, že takáto aktivita by na druhej strane trhu spôsobila zvýšený nákup či už futures kontraktov na zlato alebo fyzického zlata, čo by nevyhnutne viedlo k opätovnému zvyšovaniu ceny drahého kovu.
Empirické dôkazy naznačujú, že ceny zlata sú z dlhodobého hľadiska ovplyvňované celosvetovou peňažnou zásobou, nerovnováhou v rámci amerického obchodovania a štátneho dlhu, aktivitami centrálnych bánk, úrokovými sadzbami a v neposlednom rade aj cenami ďalších komodít (najmä ropy).
Zdroj: ZeroHedge