Týždeň v skratke: Americká inflácia vyskočila na trojročné maximum

Inflácia v USA dosiahla v apríli 3,8 percenta, najvyššiu úroveň za posledné tri roky. Hlavným hnacím motorom zdražovania sú ceny pohonných hmôt, ktoré výrazne vzrástli v dôsledku vojny v Iráne. Index spotrebiteľských cien Úradu pre štatistiku práce (BLS) rastie nepretržite od vypuknutia konfliktu, z 2,4 percenta vo februári vyskočil na 3,3 percenta v marci a teraz prekročil aj očakávania Wall Street. Ide o prvý prípad za tri roky, kedy rast cien predbehol rast miezd. Naposledy sa inflácia pohybovala na takejto úrovni v roku 2023, keď americkú ekonomiku zasiahol energetický šok spôsobený ruskou inváziou na Ukrajinu.

„Vojna v Iráne je skutočnosť,“ upozornila Diane Swonk, hlavná ekonómka KPMG US. „Ovplyvňuje nielen ceny na čerpacích staniciach, zdražovanie nafty sa už prejavuje aj v obchodoch s potravinami. Nejde len o energetický šok, ale o šok celých dodávateľských reťazcov, ktorý pripomína pandémiu. A jeho dôsledky budú dlhodobé.“

Ceny benzínu v USA vzrástli od vypuknutia konfliktu o viac než polovicu a v utorok (12.05.2026) dosiahli 4,50 dolára za galón podľa údajov asociácie AAA. Nafta, kľúčová komodita pre americký priemysel, sa obchoduje za 5,64 dolára za galón, blízko svojho historického maxima. Cena ropy Brent vyskočila v utorok o 3,7 percenta na 108 dolárov za barel, po tom čo Trump označil mesačné prímerie za „na prahu zániku“.

Trump reagoval výzvou na dočasné pozastavenie federálnych daní z pohonných hmôt, no jeho popularita naďalej klesá, podľa prieskumu FT s jeho zvládaním inflácie nesúhlasí až 58 percent voličov.

Samotný prezident vojnu obhajoval slovami: „Jediná vec, na ktorú myslím, je to, aby Irán nemal jadrovú zbraň. Na nič iné nemyslím.“

Správa BLS odhalila dramatický nárast naprieč celým spotrebným košom. Ceny pohonných hmôt vzrástli medziročne o 28,4 percenta, letenky zdraželi o 20,7 percenta vplyvom vyšších nákladov na letecký petrolej. Potraviny v obchodoch sú drahšie o 2,9 percenta (najvyšší nárast od roku 2023), pričom ovocie a zelenina zdraželi o 6,1 percenta.

Jadrová inflácia, očistená o volatilné ceny potravín a energií, mierne vzrástla na 2,8 percenta z predchádzajúcich 2,6 percenta. Výnosy štátnych dlhopisov reagovali na správu rastom, dvojročný výnos sa krátko vrátil nad 4 percentá po prvý raz za šesť týždňov. „Trhy už pred zverejnením správy nepočítali so znižovaním sadzieb v roku 2026 a nové dáta nenapovedia ani to, že by sa na stole mohlo objaviť ich zvyšovanie,“ zhodnotil Tim Urbanowicz, hlavný investičný stratég Innovator ETFs z Goldman Sachs Asset Management.

Európsky priemysel drží kurz, no ročné čísla stále tlačia nadol

Marcové dáta Eurostatu priniesli mierne pozitívny signál, sezónne očistená priemyselná produkcia v eurozóne vzrástla medzimesačne o 0,2 %, pričom širšia EÚ si pripísala solidnejší rast 0,8 %. Na prvý pohľad skromné čísla, no v kontexte pretrvávajúcej globálnej neistoty a spomalenia dopytu ide o výsledok, ktorý trhy prijali s miernou úľavou.

Za rastom stojí najmä oživenie v investičných a kapitálových tovaroch. Výroba kapitálových statkov v eurozóne vzrástla o 1,1 %, intermediárnych tovarov o 0,9 % a trvanlivých spotrebných tovarov o 0,5 %. To sú kategórie, ktoré naznačujú, že podniky stále investujú do kapacít, čo je dôležitý signál pre strednodobý výhľad.

Menej priaznivý obraz však ponúka energetický sektor a netrvanlivé spotrebné tovary.

Energia klesla o 1,5 %, netrvanlivé spotrebné tovary až o 4,5 %, a to sú čísla, ktoré naznačujú pretrvávajúci tlak na domácnosti aj výrobcov. Medziročné porovnanie zostáva varovaním, priemyselný output eurozóny je stále o 2,1 % nižší ako pred rokom, v celej EÚ o 1 %.

Spomedzi členských štátov EÚ vyniklo Dánsko s mesačným rastom 8,4 %, nasleduje Bulharsko (+5,8 %) a Poľsko (+5,4 %). Dynamika strednej a severnej Európy teda zostáva relatívne silná, čo čiastočne kompenzuje slabší výkon jadra eurozóny.

Európsky priemysel teda nie je v kolapse, ale ani v jasnom oživení. Skôr balansuje na hrane, kde každý ďalší mesiac dát bude rozhodovať o tom, či sa trend otočí nahor, alebo sa prihlásia ďalšie štrukturálne problémy.

Revolut zakladá súkromnú banku a získal licenciu na komplexné finančné produkty

Revolut, najhodnotnejší britský fintech, plánuje spustiť služby súkromného bankovníctva v Spojenom kráľovstve. Cieľom je pritiahnuť bohatších klientov a rozšíriť svoju ponuku o sofistikovanejšie finančné riešenia.

Podľa zdrojov by mal Revolut spustiť súkromné bankové služby ešte v tomto roku. Využiť ich budú môcť klienti, ktorí sú ochotní uložiť minimálne 500 000 libier. Paralelne s tým britský regulátor FCA (Financial Conduct Authority) udelil obchodnej divízii Revolut povolenie rozšíriť činnosť o pákové produkty, správu súkromného majetku a riadené portfóliové riešenia.

Victoria Laffey, šéfka prevádzky obchodnej divízie, to okomentovala slovami: „Tieto povolenia sú chýbajúci diel skladačky, ktorý nám umožňuje spojiť investície, poradenstvo a správu portfólií pod jednou strechou.“

Nová licencia je ďalším dôkazom zlepšujúcich sa vzťahov Revolut s regulačnými orgánmi. V marci tohto roku mu Prudential Regulation Authority po štyroch rokoch čakania udelila plnohodnotnú britskú bankovú licenciu.

Obchodná a investičná divízia pritom už dlhodobo patrí k pilierom celého biznisu, práve ona posunula Revolut do zisku v roku 2021 a vlani prispela k 31-percentnému rastu výnosov, ktoré dosiahli 663 miliónov libier. Celkovo má Revolut päť divízií vrátane obchodovania s devízami a prémiových predplatných účtov. Kým tradičné banky zarábajú prevažne na úveroch a vkladoch, Revolut generuje až 76 % svojich príjmov z poplatkov za služby týchto divízií.

Vlani dosiahol Revolut zisk pred zdanením 1,7 miliardy libier, čo predstavuje medziročný nárast o 57 %. Analytici JPMorgan vo svojej správe upozornili, že tržby Revolut sú čoraz diverzifikovanejšie, žiadny jednotlivý produkt ani krajina neprispievajú viac ako 30 percentami. Práve táto diverzifikácia priťahuje záujem súkromných investorov: vlani bol Revolut pri predaji sekundárnych akcií ohodnotený na 75 miliárd dolárov. Podľa dostupných informácií spoločnosť cieli pri budúcom IPO na valuáciu 200 miliárd dolárov, no na burzu neplánuje vstúpiť skôr ako v roku 2028.

Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s.

Marketingové oznámenie spoločnosti HABERL Wealth Management, o.c.p., a.s. Investovanie je spojené s rizikom a návratnosť investície nie je zaručená. Podrobné informácie TU.