Čo je Federálny rezervný systém?
Federálny rezervný systém, taktiež známy ako “FED” je centrálnou bankou USA. To znamená, že je najsilnejším hráčom v rámci americkej ekonomiky a teda aj svetovej.
Je tak komplikovaný, že mnohí ľudia ho jednoducho považujú za “tajnú spoločnosť”, ktorá kontroluje všetky peniaze na svete. A majú pravdu. Centrálne banky spravujú peňažnú zásobu po celom svete. Avšak nič ohľadom toho nie je tajné.
Štruktúra Federálneho rezervného systému
Pre porozumenie toho, ako Federálny rezervný systém funguje, musíte poznať jeho štruktúru. Federálny rezervný systém sa skladá z troch komponentov. Rada guvernérov riadi monetárnu politiku. Jej sedem členov je zodpovedných za stanovenie diskontnej sadzby a požiadaviek týkajúcich sa povinných minimálnych rezerv pre členské banky. Zamestnaní ekonómovia uskutočňujú všetky potrebné analýzy. Vydávajú takzvanú “Béžovú knihu” a polročnú Peňažnú správu pre Kongres.
Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) dohliada na operácie na voľnom trhu. To zahŕňa stanovanie cieľovej sadzby pre fondy patriace Federálnemu rezervnému systému, ktorá riadi úrokové sadzby. Tvorí ho sedem členov správnej rady, prezident Federálnej rezervnej banky v New Yorku a štyria zo zvyšných jedenástich prezidentov ostatných bánk. Federálny výbor pre voľný trh sa stretáva osemkrát do roka. Federálne rezervné banky spolupracujú s radou pri dohľade nad komerčnými bankami a pri zavádzaní svojich nových politík. Federálna rezervná banka sa nachádza v každom z 12 okresov.
Čo je úlohou Federálneho rezervného systému?
Federálny rezervný systém má štyri hlavné funkcie. Jeho najdôležitejšou a najviditeľnejšou funkciou je riadenie inflácie a udržiavanie stabilných cien. Stanovuje 2-percentný inflačný cieľ pre základnú mieru inflácie. Prečo je spravovanie inflácie vôbec také dôležité? Prebiehajúca inflácia je totižto ako rakovina, ktorá ničí všetky výhody získané rastom. Ďalej, Federálny rezervný systém dohliada a reguluje mnohé národné banky, aby tak ochránil ich klientov. Po tretie, udržiava stabilitu na finančných trhoch a predchádza potencionálnym krízam. Po štvrté, poskytuje bankové služby iným bankám, vláde Spojených štátov amerických a zahraničných bankám.
Federálny rezervný systém vykonáva svoje funkcie vedením menovej politiky. Cieľom menovej politiky je zdravý hospodársky rast. Cieľovou hodnotou miery rastu hrubého domáceho produktu je rozmedzie 2 až 3%. Federálny rezervný systém taktiež sleduje maximálnu zamestnanosť. Jeho cieľom je, aby bola prirodzená miera nezamestnanosti v rozhraní 4,7 až 5,8%.
Podobné: 10 pomerne bezpečných alternatívnych investícií
Riadenie inflácie
Federálny rezervný systém kontroluje infláciu spravovaním úverov, najväčšej zložky peňažnej zásoby. To je dôvod, prečo ľudia hovoria, že Federálny rezervný systém tlačí peniaze. Dlhodobé úrokové sadzby zmierňuje prostredníctvom operácií na voľnom trhu a prispôsobovaním sadzby fondov federálneho rezervného systému. Ak neexistuje riziko spojené s infláciou, Federálny rezervný systém zlacní úvery znížením úrokových sadzieb. Tento krok zvyšuje likviditu a podnecuje rast podnikania. To v konečnom dôsledku znižuje nezamestnanosť. Federálny rezervný systém monitoruje infláciu prostredníctvom základnej miery inflácie, ktorá je meraná tzv. indexom cien osobných výdavkov. Z z pravidelnej miery inflácie odstraňuje premenlivé ceny potravín a ropy. Ceny potravín a ropy v lete stúpajú a v zime naopak klesajú. Táto zmena je príliš rýchla na to, aby ju vedel Federálny rezervný systém spravovať.
V čase, keď Federálny rezervný systém znižuje úrokové sadzby, využíva expanzívnu menovú politiku. To zvyšuje objem úverov a likviditu. Tým sa hospodárstvo zrýchľuje a tvoria sa nové pracovné miesta. Ak však ekonomika rastie príliš rýchlo, spôsobuje to infláciu. Federálny rezervný systém začne v tomto okamihu používať reštriktívnu menovú politiku a úrokové sadzby zvyšuje. Vysoké úrokové sadzby spôsobia to, že pôžičky sa stávajú drahšími. Zvýšené náklady na pôžičky spomaľujú rast a zvyšujú pravdepodobnosť, že podniky svoje ceny navýšia. Hlavnými hráčmi v boji proti inflácii sú členovia správnej rady Federálneho rezervného systému. Oni sú tí, čo spravujú úrokové sadzby.
Federálny rezervný systém môže využiť veľa užitočných nástrojov. Stanovuje požadované minimálne rezervy pre národne banky. V tejto požiadavke sa uvádza, že banky musia každú noc fyzicky vlastniť minimálne 10% z depozitov. Toto percento je pre menšie banky nižšie. Zvyšok peňazí môžu banky požičať svojim klientom. Ak banka na konci dňa nemá dostatok hotovosti, musí si od iných bánk požičať toľko, koľko potrebuje. Finančné prostriedky, ktoré si požičiava sa nazývajú fondy Federálneho rezervného systému. Banky si za tieto pôžičky navzájom účtujú sadzbu podľa dohody.
Federálny výbor pre voľný trh, na svojich mesačných zasadnutiach stanovuje cieľovú sadzbu pre federálne fondy. Aby Federálny rezervný systém dodržal svoj cieľ, využíva operácie na voľnom trhu pre nákup alebo predaj cenných papierov od svojich členských bánk. Doslova vytvára úvery na kúpu týchto cenných papierov. Má to rovnaký účinok ako tlač peňazí. Zvyšuje to rezervy, z ktorých môžu banky požičiavať peniaze a vedie to k zníženiu sadzby federálnych fondov. Znalosť aktuálnej sadzby federálnych fondov je dôležitá, nakoľko je táto sadzby referenčným bodom na finančných trhoch.
Dohľad nad bankovým systémom
Federálny rezervný systém dohliada na približne 5000 bankových holdingových spoločností, 850 národných bánk, ktoré sú členmi Federálneho rezervného bankového systému a na akékoľvek zahraničné banky pôsobiace v Spojených štátoch amerických. Federálny rezervný systém predstavuje sieť 12 Federálnych rezervných bánk, ktoré dohliadajú a pôsobia ako banky pre všetky komerčné banky v ich regióne. Týchto dvanásť bánk sa nachádza v Bostone, New Yorku, Philadelphii, Clevelande, Richmonde, Atlante, Chicagu, St. Louis, Minneapolise, Kansas City, Dallase a v San Franciscu. Rezervné banky poskytujú služby americkému Ministerstvu financií spravovaním jeho platieb, predajom vládnych cenných papierov a poskytovaním pomoci pri správe hotovosti a investičných činnostiach. Rezervné banky taktiež vykonávajú hodnotný prieskum týkajúci sa rôznych ekonomických otázok.
Zákon o reforme Wall Street Dodda-Franka právomoci Federálneho rezervného systému nad iné banky posilnil. Ak sa ktorákoľvek banka stane príliš veľkou na to, aby mohla zlyhať, je možné ju dostať pod dohľad Federálneho rezervného systému, nakoľko bude na ochranu pred akýmikoľvek stratami potrebná vyššia rezerva. Rovnaký zákon dal Federálnemu rezervnému systému poverenie vykonávať dohľad nad “systematicky dôležitými inštitúciami”.
V roku 2015, Federálny rezervný systém vytvoril tzv. Koordinačný výbor dohliadajúci na veľké inštitúcie. Tento výbor reguluje 16 najväčších bánk. A čo je ešte dôležitejšie, je zodpovedný za každoročný záťažový test 31 bánk. Tieto testy určujú, či majú banky dostatok kapitálu na to, aby pokračovali v poskytovaní pôžičiek aj v časoch, keď sa systém rozpadá ako tomu bolo v októbri roka 2008.
V roku 2018, prezident Trump podpísal návrh zákona, ktorý oslabil Zákon Dodda-Franka. Zákon o ekonomickom raste, úľavach z právnych predpisov a Zákon o ochrane spotrebiteľa zjednodušili reguláciu “malých bánk”. Ide o banky s aktívami od 100 miliárd do 250 miliárd amerických dolárov. Federálny rezervný systém nemôže takéto banky označiť za príliš veľké, aby zlyhali. Takéto banky už nemusia držať tak veľa aktív, aby sa chránili pred hotovostnou krízou. Taktiež nemusia podliehať “záťažovým testom”. Okrem toho, tieto banky nemusia dodržiavať Volckerovo pravidlo. Banky ktoré vlastnia aktíva vo výške menej ako 10 miliárd amerických dolárov môžu opäť používať finančné prostriedky vkladateľov na rizikové investície.
Podobné: 10 najlepších filmov o financiách tejto dekády
Udržiavanie stability finančného systému
Federálny rezervný systém počas finančnej krízy v roku 2008 úzko spolupracoval s Ministerstvom financií USA, aby spoločne zabránili globálnemu finančnému kolapsu. Vytvoril mnoho nových nástrojov. Dve desaťročia predtým, Federálny rezervný systém zasiahol počas krízy hedžového fondu Long-Term Capital Management. Akcie Federálneho rezervného systému zhoršili Veľkú hospodársku krízu v 30. rokoch minulého storočia tým, že znížili ponuku peňazí, aby ochránili zlatý štandard.
Poskytovanie bankových služieb
Federálny rezervný systém nakupuje vládne dlhopisy od federálnej vlády Spojených štátov amerických. Toto sa nazýva speňaženie dlhu. Federálny rezervný systém vytvára peniaze, ktoré použije na nákup vládnych dlhopisov. Týmto dodáva do peňažnej zásoby peniaze. Za posledných desať rokovm Federálny rezervný systém získal vládne dlhopisy Spojených štátov amerických v hodnote 4 biliónov amerických dolárov.
Federálny rezervný systém sa taktiež nazýva aj “banka bankárov”. Je to tak preto, že každá Rezervná banka ukladá meny, spracováva šeky a poskytuje svojim členom pôžičky, aby v prípade potreby splnili svoje povinné minimálne rezervy. Tieto pôžičky sa poskytujú prostredníctvom diskontných úverov a sú spoplatňované diskontnou sadzbou, ktorá je stanovená na stretnutí Federálneho výboru pre voľný trh. Táto sadzba je nižšia ako je sadzba federálnych fondov alebo Libor. Väčšina bánk sa vyhýba diskontným úverom, pretože je s nimi stále spojená stigma. Predpokladá sa, že banka by nemala získavať pôžičku od inej banky. Preto je Federálny rezervný systém známy aj ako banka poslednej inštancie.
zdroj: www.moneycrashers.com, www.nytimes.com